Analytici sa však zhodujú, že pokles bude len dočasný a dlhodobejší vplyv piatkových udalostí na finančné trhy ani na ekonomiku väčšina ekonómov neočakáva.

Analytici predpokladajú, že investori, najmä v Európe, budú teraz opatrnejší. „Môže nastať čisto psychologický efekt, ktorý odradí investorov od väčšej aktivity, pokiaľ nebude situácia jasnejšia,“ povedal agentúre Reuters analytik spoločnosti IG France Alexandre Baradez.

Podľa ekonómov môže všeobecný charakter piatkových útokov, na rozdiel od januárových cielených akcií v Paríži, poškodiť francúzsky cestovný ruch. Ten sa pritom na výkone francúzskej ekonomiky podieľa 7,5 percentami.

Málokto ale čaká podobne výrazné dopady, aké mali na trhy útoky teroristov na New York z 11. septembra 2001.

Paneurópsky index FTSEurofirst 300 po začatí obchodovania strácal asi 0,4 percenta, hlavný index francúzskych akcií CAC 40 odpisoval okolo 0,6 percenta. Straty západoeurópskych akcií spôsobili hlavne turistické spoločnosti. Francúzska hotelová skupina Accor odpisovala viac ako šesť percent, letecká spoločnosť Air France-KLM zhruba päť percent. Akcie prevádzkovateľa francúzskych letísk ADP strácali skoro štyri percentá.

Jediným sektorom, ktorý po začatí obchodovania rástol, bola energetika. Tej pomohol rast cien ropy.

Ázijské burzy všeobecne oslabovali a ich najširší index MSCI klesol o takmer 1,5 percenta, čo bol najvýraznejší denný pokles od 29. septembra. Index tokijskej burzy Nikkei 225 oslabil o jedno percento, čo ale v pondelok negatívne ovplyvnili aj údaje o horšom vývoji japonskej ekonomiky. Čínskym akciám sa nakoniec podarilo zmazať predchádzajúce straty a skončili s miernym ziskom.

Termínované kontrakty na americké akciové indexy ukazujú na pokles o zhruba jedno percento. V piatok prišli správy o 129 obetiach teroristických útokov až po oficiálnom uzavretí amerických trhov.

Euro voči doláru počas dopoludnia strácalo asi 0,5 percenta na 1,0721 dolára, voči japonskému jenu európska mena klesá o pol percenta na 131,24 jenu. Euro na dolár za posledný mesiac stráca zhruba sedem percent a jeho prepad súvisí najmä s vyhliadkami na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky v eurozóne.