silám, ktoré by sa po skončení vojny rozmiestnili v Gaze. Verí, že v tejto oblasti vyplnia vákuum, kým sa nevytvorí dôveryhodný palestínsky bezpečnostný aparát, informuje Financial Times. USA o plánoch rokovali s arabskými štátmi.
Egypt, Spojené arabské emiráty a Maroko zvažujú túto iniciatívu, ale podotkli, že prezident Joe Biden nie je ochotný nasadiť americké jednotky do Gazy. Iné arabské štáty vrátane Saudskej Arábie odmietli myšlienku poskytnúť mierové sily v obave, že budú vnímané ako komplici Izraela. Zároveň vidia riziko, že budú vtiahnuté do povstania v pásme Gazy, ktoré od roku 2007 ovláda teroristická palestínska organizácia Hamas. Stali sa však otvorenejšími pre predstavu medzinárodných síl operujúcich v Gaze, keďže západné a arabské štáty sa snažia prísť s alternatívou k tomu, aby tam zostali izraelské jednotky. Nemenovaný zdroj o týchto diskusiách uviedol, že Washington „je mimoriadne neoblomný v tom, že na mieste nebudú žiadne americké jednotky“.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pre CBS povedal, že Washington „mnoho týždňov pracoval na príprave dôveryhodných plánov pre bezpečnosť, správu vecí verejných a prestavbu“ s arabskými štátmi a ďalšími spojencami. Ale dodal: „Nevideli sme, že by to prišlo z Izraela.“
Niektorí izraelskí predstavitelia, ako napríklad minister obrany Joav Gallant, vyjadrili podporu myšlienke medzinárodnej prítomnosti v Gaze po vojne. Nejasnosť postoja Izraela však prehĺbila neistotu v súvislosti s akýmkoľvek povojnovým plánovaním. „Izrael o tom odmieta s kýmkoľvek hovoriť, popiera to. A všetci ostatní hovoria jeden cez druhého,“ povedal nemenovaný predstaviteľ západných mocností. „Arabské štáty tvrdia, že Západ musí uznať palestínsky štát, ale len veľmi málo veľkých západných štátov sa s tým úprimne stotožňuje,“ dodal.
Ďalšie dôležité správy
