Veľké ropné šoky v 70. rokoch dali západným politikom príučku, pokiaľ ide o silu svetových energetických superveľmocí. O päťdesiat rokov neskôr je to tu zas, píše komentátor denníka The Financial Times Gideon Rachman.
V Európe takmer panika
Vo svojom článku s názvom Prečo by USA mohli byť skutočným víťazom energetických vojen vysvetľuje, že Rusko sa bráni západným sankciám obmedzovaním dodávok plynu do Európy. Vyhliadka na úplné odstavenie ruského plynu vyvoláva v Európe takmer paniku, keďže Nemecko a ďalšie veľké ekonomiky zvažujú túto zimu dodávky energií na prídel.
Znepokojený Biden
Medzitým americký prezident Joe Biden, znepokojený prudkým nárastom cien benzínu pred kongresovými voľbami, musel zabudnúť na svoju predvolebnú rétoriku o zaobchádzaní so Saudskou Arábiou ako s vyvrheľom. Americký prezident odchádza na budúci mesiac do Rijádu apelovať na Saudskoarabov, aby načerpali viac ropy.
V roku 2022 - rovnako ako v roku 1973 - môžu hlavní svetoví producenti ropy stále donútiť najväčšie politické mocnosti sveta, aby tancovali tak, ako oni pískajú, konštatuje Rachman.
Horizonty
Ale geopolitika energetiky je oveľa zložitejšia, pripomína.
„Rusko má v krátkodobom horizonte silnú ruku, ale jeho pozícia sa v nasledujúcich troch rokoch dramaticky zhorší. Amerika má z krátkodobého hľadiska veľký problém, ale z dlhodobého je v silnej pozícii. Práve EÚ má najväčšie krátkodobé a strednodobé problémy. Napriek odvážnym rečiam o diverzifikácii a dekarbonizácii majú Európania stále ďaleko od toho, aby našli životaschopnú novú energetickú stratégiu."
Preteky s časom
Podľa Rachmana sa Rusko a EÚ ocitli v stave, keď pretekajú s časom. Domnieva sa, že cieľom Ruska je jednoznačne vyvolať hospodársku krízu v Európe túto zimu, čím sa oslabí podpora EÚ pre Ukrajinu. Maďarská vláda, známa svojím zhovievavým postojom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, už teraz nalieha na rýchle prímerie na Ukrajine, pričom varuje pred ekonomickou katastrofou.
„Ale aj keď nátlaková taktika Moskvy z krátkodobého hľadiska funguje, z dlhodobého hľadiska Putin ničí jeden z hlavných pilierov ruskej moci. Európa teraz dostala trpkú príučku o nebezpečenstvách energetickej závislosti od Ruska a je odhodlaná sa navždy vymaniť z takejto zraniteľnosti," napísal.
Zároveň pripomenul slová nemenovaného nemeckého predstaviteľa: „Pred vojnou sa Rusko pozeralo na ďalších 30 rokov garantovaných príjmov z ropy a plynu. Teraz sa pozerá na tri."
Ruská ruleta
Podľa Rachmana je prerušenie dodávok plynu do Európy pre Rusko nebezpečnou hrou dokonca aj z krátkodobého hľadiska. Zhruba miliarda eur denne totiž stále prúdi do ruskej kasy, najmä z Európy. Ale ak Putin obetuje tieto príjmy, jeho schopnosť viesť vojnu by sa rapídne znížila. Rusko síce môže relatívne ľahko nájsť alternatívne trhy pre svoju ropu (India, Čína), ale jeho plyn sa vyváža potrubím a hlavné potrubia smerujú do Európy. Výstavba nových - do Číny - by trvala roky.
Európa v nepohodlnej pozícii
„Veľkou otázkou však zostáva, ako rýchlo a hladko dokáže Európa nahradiť ruskú energiu. Niektorí vysokopostavení predstavitelia v energetickom priemysle sú v súkromí skeptickí. Situácia v priebehu nasledujúcich piatich rokov pravdepodobne zanechá Európu v nepohodlnej pozícii - potreba ruskej energie sa zníži, ale neodstráni, zatiaľ čo spotrebitelia budú čeliť neustále vyšším cenám a priemysel neistým dodávkam," upozornil komentátor.
USA v pohode
USA sú, naopak, z dlhodobého hľadiska v oveľa pohodlnejšej pozícii. Podľa Dana Yergina, popredného energetického analytika, Amerika už vytlačila Rusko z pozície popredného svetového exportéra energie.
Rachman súhlasí, že vyššie ceny energie sú pre amerických spotrebiteľov bolestivé, ale, ako poznamenal, prínosom pre americký priemysel bridlicového plynu.
„Jedným z ponaučení z ukrajinskej vojny je, že pre krajinu je nebezpečné spoliehať sa na geopolitického protivníka, pokiaľ ide o jeho energiu. Amerika je teraz veľkým čistým exportérom energie, zatiaľ čo Čína zostáva silne závislá od dovozu."
Posilnení Saudskoarabi
Ďalej píše, že samotná americká produkcia nemôže ochrániť amerických spotrebiteľov pred rastom globálnych cien ropy.
„Túžba USA izolovať nielen Rusko, ale aj Irán a Venezuelu posilnila pozíciu Saudskej Arábie. Je nemožné, dokonca aj pre USA, zaobchádzať so všetkými hlavnými svetovými producentmi ropy ako s vyvrheľmi súčasne. A na rozdiel od Ruska či Iránu je Saudská Arábia dlhoročným americkým spojencom."
Skutočná hrozba pre postavenie Saudskej Arábie nie je podľa jeho názoru geopolitická, ale environmentálna. Dekarbonizácia totiž môže nakoniec znamenať, že svet už nebude kupovať to, čo Saudskoarabi predávajú.
Planéta v ohrození
„Z krátkodobého hľadiska však celosvetová energetická kríza, spôsobená vojnou na Ukrajine, zvyšuje dopyt po neruských fosílnych palivách vrátane uhlia, ktoré je najšpinavšie zo všetkých. Nemecko znovu otvára zakonzervované uhoľné elektrárne. A Čína ešte pevnejšie lipne na svojej najspoľahlivejšej forme domácej výroby energie, na uhlí. Ruská invázia na Ukrajinu je zlou správou pre svet. Ale pre planétu to môže byť ešte horšia správa," upozornil v závere Rachman.
Ďalšie dôležité správy
