Vojna na Ukrajine a snahy o energetickú nezávislosť nútia superveľmoci, aby prešli na jadrovú energiu. V dôsledku toho dochádza po desaťročnom prepade k rastu cien uránu, čo vyvoláva obavy, že z dlhodobého hľadiska ho bude nedostatok, píše euractiv.com.
Globálne dodávky kritickej suroviny pre jadrovú energetiku, sa po júlovom prevrate v Nigeri, šiestom najväčšom svetovom producentovi, vracajú do centra pozornosti. Francúzsky jadrový gigant Orano, ktorý využíva jednu baňu v Nigeri, tvrdí, že politická situácia neohrozuje dodávky uránu vo Francúzsku a EÚ.
Dopyt ňom však stúpa novými, bezprecedentnými spôsobmi, pretože veľké krajiny sa vracajú k jadrovej energii. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) odhaduje, že svet má spoľahlivú zásobu uránu na 175 rokov, vzhľadom na priemernú ročnú ťažbu uránovej rudy. To je viac ako uhlie (132 rokov) a ropa a plyn (približne 50 rokov).
Problém však spočíva v čase, ktorý musí uplynúť, aby sa mohli využívať novo nájdené uránové zásoby. „Môže dôjsť k 20 až 40-ročnému oneskoreniu,“ povedal expert na jadrovú bezpečnosť Tristan Kamin. Existujúce uránové bane sa totiž vyčerpávajú rýchlejšie, než sa nové stanú plne funkčné.
Medzitým boli ťažobné spoločnosti odrádzané od investovania do sektora v dôsledku prepadu trhových cien. Dopyt po uráne drasticky klesol po jadrovej havárii vo Fukušime v roku 2011. Vlády sa odvtedy začali zbavovať jadrovej energie.
Po stabilnom raste cien, ktorý v lete 2007 dosiahol výnimočný jednorazový vrchol 140 dolárov za libru, sa ceny uránu ustálili v rozmedzí od 50 do 70 dolárov, no po Fukušime v priemere klesli na 25 dolárov. Ale dopyt je opäť na vzostupe.
Cena uránu sa „za posledné dva roky zdvojnásobila“, povedala expertka na jadrovú geopolitiku Teva Meyerová. Jedna z najsilnejších krajín v tomto smere Francúzsko zverejnila svoj zámer postaviť do roku 2050 šesť reaktorov novej generácie EPR2. Aj Poľsko oznámilo investície do jadrovej energie.
Očakáva sa, že na úrovni EÚ vzrastie všeobecný záujem. Počet plánovaných reaktorov rastie. „Približne 100 energetických reaktorov s celkovou hrubou kapacitou približne 100-tisíc MWe je objednaných alebo plánovaných a viac ako 300 ďalších je navrhnutých,“ uviedla Svetová jadrová asociácia v máji 2023.