Univerzity zaznamenali v posledných desaťročiach boom. V súčasnosti na celom svete zamestnávajú približne 15 miliónov výskumníkov, pričom v roku 1980 to boli ešte len štyri milióny. Vlády zvýšili výdavky v tomto sektore, uvádza The Economist. Zdôvodnenie rýchlej expanzie sa čiastočne riadi zdravými ekonomickými zásadami. Univerzity majú produkovať intelektuálov a vedecké objavy, ktoré môžu využiť podniky, vlády aj obyčajní ľudia. Nápady sú verejne dostupné a sú pre všetkých. Teoreticky by preto univerzity mali byť základným zdrojom rastu produktivity.
V praxi sa však veľký rozmach vysokoškolského vzdelávania rovná opaku, teda spomaleniu produktivity. Zatiaľ čo v 50. a 60. rokoch 20. storočia rástla hodinová produktivita v bohatom svete o štyri percentá ročne, v desaťročí pred pandémiou bolo normou už len jedno percento. Dokonca ani vlna inovácií v oblasti umelej inteligencie nič nezmenila – rast produktivity zostáva slabý, podľa hrubého odhadu menej ako jedno percento ročne. Nový článok piatich ekonómov Ashisha Aroru, Sharon Belenzonovej, Larisy C. Cioacaovej, Liay Sheerovej a Hansena Zhanga naznačuje, že prudký rast univerzít a stagnujúca produktivita bohatého sveta môžu predstavovať dve strany jednej mince.
Dôvod treba hľadať v histórii. V povojnovom období hralo vysoké školstvo v oblasti inovácií len skromnú úlohu. Podniky nemali inú možnosť, než rozvíjať nápady po vlastnej linke. Zlatý vek podnikového laboratórneho výskumu sa skončil, keď sa v 70. a 80. rokoch uvoľnila politika hospodárskej súťaže. Presun na univerzitnú pôdu presvedčil mnohých šéfov firiem, že už nemusia míňať peniaze sami.
Nová štúdia ekonómov na čele s A. Arorom naznačuje, že pokiaľ ide o zvýšenie produktivity, starý model vedeckého bádania vo veľkých podnikoch fungoval lepšie ako systém vedený univerzitami. Autori čerpajú z obrovského množstva údajov, ktoré pokrývajú všetko od počtu doktorandov až po analýzu citácií. Vo všeobecnosti zistili, že vedecké objavy pochádzajúce z verejných inštitúcií „vyvolávajú v zavedených korporáciách malú alebo žiadnu odozvu“, a to aj v priebehu niekoľkých rokov. Štúdie pochádzajúce z univerzitných laboratórií často nemajú vplyv na dianie v korporáciách, ich patenty alebo počet vedcov, ktorých zamestnávajú. A to sa odráža aj na produktivite celej ekonomiky.
Ďalšie dôležité správy
