Na konci roka 2022 sa objavil ChatGPT a svet sa doslova zbláznil nadšením. V marci nasledujúceho roku Goldman Sachs predpovedal, že AI vymaže 300 miliónov pracovných miest. Konzultačná spoločnosť McKinsey o pár mesiacov neskôr odhadovala, že generatívna AI vytvorí dodatočné HDP v objeme celej britskej ekonomiky.

Po vyše roku je zrejmé, že nič z toho sa neudeje. Naopak, podľa prieskumu Census Bureau sa počet amerických firiem využívajúcich AI na vytváranie produktov a služieb znížil z 5,4 percenta zo začiatku roka na súčasných 5,1 percenta. Zdá sa, že rozšírenie technológie v praxi bude omnoho pomalšie, podobne ako naznačujú historické paralely.

Dôvodom je Gartnerov cyklus hypu, teda prílišné nadšenie verejnosti a investorov pri príchode novej technológie. Termín spopularizovala americká výskumná spoločnosť Gartner, keď ukázala, že mnoho technológií prechádza rovnakým vývojom. Po pôvodnej iracionálnej eufórii a nadmerných investíciách prichádza silné sklamanie nielen z jej adopcie, ale aj ziskov. Až po čase, za pomoci masívnych naakumulovaných investícií, technológia dokáže preniknúť do mainstreamu a postupne sa uplatniť.

Gartnerov cyklus hajpu
Zdroj: The Conversation
Gartnerov cyklus hajpu

Podobných príkladov je mnoho, píše The Economist. Platilo to pre železnicu aj internet. V 90. rokoch zavládla internetová eufória, pričom futurológovia predpovedali, že v priebehu niekoľkých rokov bude každý nakupovať online. V roku 2000 sa trh zrútil, čo spôsobilo krach 135 veľkých dotcom spoločností. Dôležitejšie však bolo, že vtedy telekomunikačné firmy investovali miliardy do káblov z optických vlákien, ktoré sa stali základom infraštruktúry pre súčasný internet.

„Budúcnosť AI bude ako každá iná technológia. Dôjde k obrovskému, drahému budovaniu infraštruktúry, po ktorom bude nasledovať veľký krach, keď si ľudia uvedomia, že v skutočnosti nevedia, ako produktívne používať AI, po čom bude nasledovať pomalé oživovanie,“ povedal Noah Smith, ekonomický komentátor.

Najnovšia správa spoločnosti Gartner zverejnená v júni uvádza, že väčšina generatívnych technológií AI je buď na vrchole hajpu, alebo stále stúpa. Po sklamaní, ktoré príde, bude trvať dva až päť rokov, kým sa technológie stanú plne produktívnymi. Potvrdzujú to aj štatistiky think-tanku RAND, podľa ktorých až 80 percent AI projektov zlyháva, čo je dvojnásobok oproti ostatným novým projektom.

Na to, aby sa investície do AI oplatili, by museli ročne generovať 600 miliárd dolárov tržieb, čo je rádovo viac ako v súčasnosti. Zmeniť by to mohli iba nové veľké objavy, ktoré sa síce nedajú vylúčiť, no ich pravdepodobnosť v blízkom období nie je veľká.

Naopak, niektorí futurológovia sa obávajú, že môže hroziť opačný scenár – umelá inteligencia začne hlúpnuť. Čoskoro sa totiž môžu vyčerpať dáta, na ktorých sa jej modely učia. Stať by sa tak mohlo už v roku 2026. To je aj dôvod, prečo mnohé AI firmy uzatvárajú spojenectvá s médiami.

Tieto spojenectvá sú však drahé. Ak nebudú mať dostatok dát, budú odkázané na čoraz väčšie používanie vlastných dát, ktoré vytvorí samotná umelá inteligencia. Pri nich však hrozí, že AI bude hlúpnuť, čo sa označuje ako modelový kolaps – keď sa generatívna umelá inteligencia učí zo svojich vlastných výstupov. A keďže dokáže robiť triviálne chyby, chyby sa budú kumulovať.

Napokon sa zdá, že žiadna AI revolúcia sa nemusí konať. Skôr pôjde o AI evolúciu, podobne ako pri mnohých iných technológiách s potenciálom aj rizikami. Kým si ale firmy uvedomujú, že pokrok je ešte ďaleko, investori stále veria, že prevratná technológia je za dverami.

Traders Work On The Floor Of The CBOE Global Markets
Neprehliadnite

Technologické akcie zaznamenali najväčší pokles hodnoty od roku 2002. Je to koniec AI bubliny?