Ministri zahraničných vecí krajín NATO budú v Bukurešti rokovať aj o dodaní ďalších systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu, no v otázke jej členstva v tejto obrannej Aliancii zrejme žiadny pokrok nedosiahnu, píše agentúra Bloomberg.
Ukrajina čaká už 14 rokov
Ministrov zahraničných vecí členov NATO čaká od utorka v hlavnom meste Rumunska dvojdňové rokovanie. Miesto konania má pre Kyjev symbolický význam, keďže tu Aliancia v roku 2008 prisľúbila Ukrajine a Gruzínsku členstvo. Odvtedy ubehlo už 14 rokov a ani jedna z týchto krajín sa doteraz súčasťou NATO nestala. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri aj vo svetle ruskej invázie teda Alianciu oficiálnou cestou požiadal, aby splnila sľub, ktorý jeho krajine dala.
V rámci dvojdňového summitu Aliancia pravdepodobne opakovane zdôrazní, že jej dvere sú otvorené, no práve teraz nie je ten správny čas, aby sa Ukrajina stala jej členom. Krajiny NATO pristupovali k žiadosti Kyjeva opatrne, pretože kolektívne obranné záväzky bloku by ich mohli zatiahnuť do priameho konfliktu s Ruskom. Potenciálne členstvo v NATO totiž zvykol ruský prezident Vladimir Putin často označovať za hrozbu pre Moskvu.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak argumentuje, že vojenské skúsenosti Ukrajiny by boli pre NATO prínosom.
„Ukrajina má už teraz najväčšiu armádu v Európe a je prakticky jedinou armádou so skúsenosťami v oblasti vedenia vojny takéhoto rozsahu a intenzity,“ povedal poradca. Poukázal aj na skutočnosť, že Ukrajina je jedinou krajinou, ktorá má skúsenosti s vedením konvenčnej vojny proti Rusku.
Strategická chyba
Podľa niektorých diplomatov však bola dohoda o budúcom členstve v NATO strategickou chybou, ktorá viedla k súčasnému konfliktu.
Vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová spolu s ďalšími diplomatmi oponovala členstvu Ukrajiny a Gruzínska v NATO, pretože sa obávala eskalácie. Lídri Aliancie sa preto dohodli, že sa obe tieto krajiny stanú členmi Aliancie, no neposkytli im v tejto otázke žiadne konkrétne kroky či akčný plán.
Putin už vtedy varoval, že Rusko by muselo v reakcii na rozšírenie NATO podniknúť opatrenia, ktorých cieľom by bola ochrana bezpečnosti krajiny.
Kyjev si ešte zrejme počká
Vo svetle ruskej invázie na Ukrajinu niektorí spojenci vyvíjajú tlak, aby Aliancia poskytla Kyjevu priamejšiu cestu k členstvu. Podľa jedného z európskych diplomatov však v tejto otázke krajiny ešte zhodu nenašli.
Lídri deviatich východoeurópskych krajín vrátane Poľska, pobaltských štátov a Rumunska podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili svoju plnú podporu rozhodnutiu zo summitu NATO z roku 2008.
Členovia Aliancie možno v konečnom dôsledku prisľúbia ukrajinskej armáde podporu, aby sa z dlhodobého hľadiska dokázala ubrániť akejkoľvek budúcej agresii, no podľa jedného z diplomatov k tomu nedôjde skôr ako budúce leto v rámci summitu lídrov NATO vo Vilniuse.
Tento týždeň sa rokovania budú sústrediť najmä na krátkodobú podporu, ktorá má Ukrajine pomôcť vyhrať vojnu proti Rusku.
Ministri budú rokovať aj o Číne, odolnosti členov NATO, ako aj podpore ostatných zraniteľných partnerov v regióne, akými sú Gruzínsko a Moldavsko.
Ďalšie dôležité správy
