Export najšpinavšieho fosílneho paliva zo Spojených štátov neustále rastie, aby uspokojil zvyšujúci sa globálny dopyt, hoci domáca spotreba klesá. Celosvetová kapacita uhoľných elektrární navyše v roku 2024 dosiahla nové maximá na úrovni takmer 2 175 gigawattov.
Vlaňajšok bol zrejme rekordný aj z hľadiska dopytu po uhlí, ktorý bol podľa odhadov expertov na úrovni 8,77 miliardy ton. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) sa domnieva, že na podobných úrovniach zostane až do roku 2027. „Uhlie nič nezničí. Ani počasie, ani bomba,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump.
Hlavný vinník
Odklon od uhlia sťažuje najmä rastúci dopyt v Ázii. Čína v roku 2024 doviezla rekordných 542,7 milióna ton uhlia. Oproti roku predtým to predstavuje nárast o 14,4 percenta. Krajina buduje rozsiahle zásoby, aby sa pripravila na možné výpadky energie spôsobené extrémnymi poveternostnými podmienkami.
Druhá najväčšia ekonomika sveta je zároveň najväčším spotrebiteľom uhlia na svete. V roku 2023 zodpovedala za vyše 56 percent globálneho dopytu. Podľa prieskumu think-tankov Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA) a International Society for Energy Transition Studies (ISETS) očakáva až 52 percent odborníkov, že spotreba uhlia a emisie oxidu uhličitého dosiahnu v Číne v roku 2025 vrchol.
Problematický sektor
Krajina je aj naďalej svetovo najväčším producentom skleníkových plynov a nedarí sa jej zbaviť silnej závislosti od uhlia aj napriek rekordnému nárastu kapacít obnoviteľných zdrojov energie. V prvej polovici roka 2024 klesol počet povolení na výstavbu uhoľných elektrární o 83 percent. Krajina v tom období dokonca neodklepla žiadne nové projekty na výrobu ocele na báze uhlia. Tieto trendy sú jasným dôkazom, že Číne sa darí znižovať závislosť od uhlia, hoci pri prechode na čistejšie zdroje energie stále čelí značným výzvam.
Tou hlavnou z nich je čínsky chemický priemysel, ktorý ako zdroj výroby využíva uhlie. V prvých ôsmich mesiacoch roku 2024 tu spotreba tejto horniny vzrástla medziročne o 18 percent, čo prispelo k zvýšeniu národných emisií o 54 miliónov ton oxidu uhličitého. Proces premeny uhlia na chemikálie produkuje podstatne viac CO2 než petrochemická výroba. Činnosť sektora tak narúša pokrok, ktorý sa v rámci znižovania emisií podarilo dosiahnuť iným čínskym odvetviam. V roku 2020 predstavovala výroba chemikálií na báze uhlia 5,4 percenta celkových emisií krajiny.
Čínske vlády a ťažobné spoločnosti podporujú rozmach tohto odvetvia novými investíciami. Stal sa totiž dôležitým pilierom energetickej nezávislosti a ekonomickej stability krajiny. Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila prudký nárast cien ropy. Čína ale z uhlia okrem energie vyrába aj náhrady za ropu a plyn. Spolieha sa pritom na bohaté uhoľné zásoby, ktoré tvoria 94 percent domácich fosílnych energetických zdrojov. Klesajúce ceny uhlia ďalej posilnili činnosť sektora, keďže firmy sa snažia maximalizovať zisky prostredníctvom chemickej výroby, ktorá ponúka osem- až dvanásťnásobne vyššie výnosy.
Ďalšie dôležité správy
