„Na občianskej výchove sa používalo školské vydanie známeho Poučenia z krízového vývoja v strane a v spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Prvou riadnou učebnicou dejepisu, ktorá zahŕňala toto obdobie, bola až kniha z roku 1976 a určená bola pre tretí a štvrtý ročník gymnázií,“ vysvetľuje historička SAV Marína Zavacká, ktorá sa vo svojej štúdii zaoberá interpretáciou augustových udalostí pre školopovinnú mládež.

Ako dodáva. „To znamená, že študenti, ktorí sa z nej mali učiť, mali v čase invázie armád krajín Varšavskej zmluvy menej než desať rokov a dalo sa predpokladať, že si nebudú pamätať príliš veľa z dobovej rétoriky a názorov, aké vtedy vyjadrovali ich učitelia alebo stále aktívni politici,“ vysvetlila.

Podľa M. Zavackej napríklad v celom texte o roku 1968 vôbec nebolo uvedené meno Alexandra Dubčeka. Vynechaním mena kľúčovej osobnosti sa podľa historičky malo podporiť cielené zabúdanie, aby si študenti nespájali školskú verziu udalostí s tým, čo občas počuli doma.

Výhodu pre normalizačný režim predstavoval podľa M. Zavackej aj prázdninový termín invázie: „Ani pri najokrúhlejšom výročí nevznikla potreba zmieňovať sa o invázii vojsk Varšavskej zmluvy počas školského roka pred tými žiakmi, ktorí ju práve nemali v chronologicky radených osnovách.“

S pozmenenými informáciami o udalostiach mali stretávať len študenti v najvyšších ročníkoch základnej a strednej školy: „u ktorých bol vyšší predpoklad, že sa na niektoré veci nebudú nahlas pýtať. Za ten čas už vedeli, ako si ‚zbytočne nevyrábať problémy‘ . Podobne sa k veci stavali mnohí učitelia,“ zdôraznila historička.

Často sa podľa nej snažili túto tému na hodinách odsunúť na koniec roka, keď už „nebol čas“, prípadne ju nechávať na domáce samoštúdium. Udržať nezáujem pomáhala podľa nej aj nudnosť učebného textu.

„Malá sonda medzi študentmi z 80. rokov zatiaľ ukázala, že si takmer nikto nepamätá, že by sa bol vôbec tieto kapitoly v škole učil, až do maturity, kde im venovali pozornosť len maturanti z predmetov dejepis a občianska výchova,“ dodala M. Zavacká.

V noci na nedeľu si Slováci i Česi pripomenú výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane. Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta.

Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Na „akte internacionálnej solidarity“ sa nepodieľalo Rumunsko. Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky zranených.