Súd v Tunisku vo štvrtok povolil bývalému ministrovi zdravotníctva Mondherovi Zenaidimu kandidovať v októbrových prezidentských voľbách. Zvrátil tak rozhodnutie volebnej komisie ISIE, ktorá politikovi pôvodne kandidatúru zamietla pre údajný nedostatočný počet podpisov na volebných lístkoch.
Zenaidi (73), súper súčasného prezidenta Kajsa Saída, bol medzi 14 kandidátmi, ktorým ISIE z rovnakého dôvodu neumožnila uchádzať sa o prezidentskú funkciu. Správny súd napokon vo štvrtok rozhodol v prospech odvolania exministra.
Za uplynulý týždeň ide pritom už o druhý prípad. Súd v utorok vyhovel odvolaniu aj ďalšieho pôvodne zamietnutého kandidáta, bývalého ministra Abdellatifa Mekkiho. Naopak, vo štvrtok súd neuznal podnet Abir Moussiovej, uväznenej kandidátky a zarytej kritičky súčasného prezidenta.
ISIE zatiaľ nepotvrdila, či bude Zenaidi vo voľbách 6. októbra kandidovať. Konečný zoznam uchádzačov by mala oznámiť budúci týždeň. Predseda komisie pre miestne médiá povedal, že rada ISIE posúdi rozhodnutia správneho súdu.
Komisia nateraz schválila iba troch kandidátov vrátane prezidenta Saída, proti ktorému sa postaví bývalý poslanec Zouhair Maghzaoui a podnikateľ Ayachi Zammel.
Exminister Zenaidi pôsobil vo vláde niekdajšieho prezidenta Zína Abidína bin Alího, ktorý bol zosadený počas revolúcie v roku 2011. Zenaidi sa podľa AFP prezentuje ako politik so skúsenosťami, ktoré môžu byť prínosom pre zadlžené Turecko.
Odborníci ho považujú za významného protikandidáta Saída s potenciálom získať hlasy hlavných opozičných strán. Saíd sa vo voľbách uchádza znovuzvolenie na druhé funkčné obdobie. Za prezidenta bol demokraticky zvolený v roku 2019, avšak odvtedy si svoju moc značne posilnil. Viacerí jeho politickí oponenti a kritici sú v súčasnosti vo väzení alebo stíhaní.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch minulý týždeň v súvislosti s voľbami uviedla, že tuniské úrady už odsúdili alebo uväznili najmenej osem potenciálnych kandidátov na post prezidenta. Tunisko za Saída sa podľa nej „pripravuje na prezidentské voľby v podmienkach zvýšeného potláčania disentu a slobody prejavu, bez zásadných kontrolných mechanizmov a rovnováhy moci prezidenta“.