Spánok je tak trochu evolučnou záhadou. Spiaci živočích si počas tejto činnosti nedokáže hľadať potravu, brániť svoje územie, utiecť pred nebezpečenstvom ani hľadať partnera. Aj napriek tomu sa spánku nemôže vzdať väčšina zvierat, píše The Economist.
Niektoré živočíchy chcú naraz aj spať, aj bdieť. Delfíny a kačice napríklad dokážu spať len polovicou mozgu, zatiaľ čo tú druhú udržiavajú v pohotovosti pre prípad núdze. Vedci Paul-Antoine Libourel a Won Young Lee nedávno pri skúmaní tučniakov čiapočkatých dospeli k rovnako zaujímavému objavu. Ich výskum odhalil, že v čase hniezdenia si počas dňa doprajú až desaťtisíc krátkych šlofíkov.
Priemerná dĺžka jedného mikrospánku sú štyri sekundy, pričom až 72 percent z nich trvalo pod desať sekúnd. Po ich sčítaní dospeli vedci k záveru, že tučniaky denne prespia dokopy zhruba 11,5 až 12 hodín. Okrem toho dokážu podobne ako kačice pri spánku vypnúť celý mozog alebo len jednu hemisféru.
Prvé možné vysvetlenie ich správania súvisí s vonkajšími hrozbami. Jeden z párika tučniakov často sedí na nevyliahnutých vajíčkach, kým ten druhý zháňa potravu, čo môže trvať aj niekoľko dní. Kolónie ohrozujú dravé pomorníky antarktické, ktoré si na vajíčkach i mláďatách radi pochutia.
Prerušovaný spánok tak môže byť odpoveďou evolúcie, ako zabiť dve muchy jednou ranou. Tučniaky si vďaka nemu dokážu oddýchnuť a zároveň strážiť potomstvo. Teória má jeden háčik. Jedince s hniezdami na okraji kolónie sú voči útokom predátorov zraniteľnejšie než tie, ktoré žijú v strede, a preto by mali spávať kratšie. Vedci ale zistili pravý opak.
Druhá hypotéza sa týka tučniakov samotných. Kolónie bývajú hlučné, preplnené a niekedy dokonca až závistlivé. Tučniaky čiapočkaté nemajú problém okradnúť niektorého zo susedov, ak má hniezdo postavené z lepších kameňov. Jedince v rušnom centre kolónie môžu mať preto väčší problém dopriať si dlhší odpočinok než tučniaky na pokojnejšej periférii. Ktorá z teórií je správna, ukáže až ďalší výskum.
Ďalšie dôležité správy
