Trumpove clá majú logiku iba v prípade jednej z „nepriateľských“ krajín, no utrpí celý svet

V Ružovej záhrade Bieleho domu sa prepisovali desaťročia zaužívané pravidlá a zvyklosti medzinárodného obchodu. Americký prezident Donald Trump počas vystúpenia, ktoré nazval „Deň slobody pre Ameriku“, ohlásil nové clá voči krajinám, ktoré považuje za najhorších obchodných partnerov USA. „Desiatky rokov bola naša krajina rabovaná, plienená a vykorisťovaná národmi blízkymi aj vzdialenými, priateľmi aj nepriateľmi,“ rozohnil sa D. Trump.

Zavádza preto nasledovné opatrenia, ktoré budú platiť v dohľadnej dobe:

• Základná tarifa vo výške 10 percent bude platiť na všetok dovoz.
• Individuálnu recipročnú tarifu pocíti 60 krajín s najväčším obchodným deficitom voči USA.
• Recipročné clá sa budú pohybovať od 10 do 50 percent. Kambodža musí rátať s 49-percentnou sadzbou, Laos 48-percentnou a Vietnam 46-percentnou. Medzi ďalšie krajiny s clom nad 40 percent patrí Srí Lanka s 44 percentami, Madagaskar so 47 percentami a Mjanmarsko so 44 percentami. Francúzske zámorské územie Saint Pierre a Miquelon dostalo 50-percentnú tarifu.
• Na dovoz z EÚ sa uplatní 20-percentná tarifa, čo odráža Trumpovu dlhodobú kritiku „nespravodlivých obchodných praktík“ Únie.
• Čínske tovary budú čeliť 34-percentnému clu, ktoré sa pripočíta k existujúcej 20-percentnej tarife, čím sa celková sadzba zvýši na 54 percent.
• Spojené kráľovstvo sa teší jemnejšiemu prístupu a jeho tovar bude zaťažený 10-percentným clom, čo môže naznačovať možnosť rýchlej obchodnej dohody s USA.
• Japonsko dostalo 24-percentnú tarifu. To predstavuje značnú ranu pre jedného z najbližších vojenských spojencov USA.
• Mexiko a Kanada sa vyhli recipročným clám, hoci clá na tovary, ktoré nespĺňajú podmienky obchodnej dohody z roku 2020, zostanú na úrovni 25 percent.

Možnosť zmiernenia ciel závisí od samotného D. Trumpa, uvádza Financial Times. Vláda naznačila, že clá môžu byť „znížené alebo obmedzené“, ak obchodní partneri USA podniknú „významné kroky na nápravu nerovnováh a zosúladenie sa s americkými ekonomickými a bezpečnostnými záujmami“.

Americký prezident dôvodí, že sa snaží o presun výroby do USA s cieľom vytvoriť pracovné miesta. „Chceme obnoviť americkú veľkosť a prosperitu pre obyčajných amerických pracovníkov,“ uviedol.

Niekoľkonásobné príjmy

Biely dom ráta s tým, že clá môžu priniesť „stovky miliárd dolárov ročne“ a „bilióny dolárov za desaťročie“. V poslednom storočí tvorili len malý podiel príjmov USA, uvádza Bloomberg. V roku 2024 predstavovali menej ako tri percentá.

Nezávislá výskumná organizácia Tax Foundation odhaduje, že clá, ktoré D. Trump zaviedol voči Číne počas prvého funkčného obdobia a ktoré boli neskôr rozšírené administratívou Joea Bidena, prinášali ročne 77 miliárd dolárov. Trumpov obchodný poradca Peter Navarro tvrdí, že nové clá by mohli ročne vygenerovať 700 miliárd dolárov – približne deväťnásobok súčasných colných príjmov USA.

Globálna cena novej obchodnej vojny v roku 2025 ale rapídne stúpne. Podľa ekonómov z Aston Business School by mohla svetovú ekonomiku stáť až 1,4 bilióna dolárov. Príkladom, čo sa deje, keď clá vstúpia do platnosti, je Čína. Pred rokom 2018 tvorila približne 20 percent dovozu do USA, v roku 2023 klesla na 14 percent.

Tvrdý postoj voči Číne

Trumpova predstava o zrkadlovom nastavení ciel nedáva podľa ekonómov veľký zmysel. Tam, kde sa mnohí analytici s americkým prezidentom zhodujú, je jeho tvrdý postoj voči Číne. Tá masívne dotuje strategické priemyselné odvetvia, čím vytvára nerovnováhu na globálnom trhu. Čína dosahuje obchodný prebytok presahujúci jeden bilión dolárov, čo je najvyššia hodnota v tomto storočí.

Podľa Úradu obchodného splnomocnenca USA Peking systematicky podporuje sektory ako robotika, letecký priemysel, elektromobily či farmaceutiká s cieľom dominovať v týchto oblastiach. To vytvára tlak na amerických výrobcov, ktorí strácajú podiel na trhu.

D. Trump podľa kritikov uplatňuje clá neodôvodnene aj voči tradičným spojencom USA, čím oslabuje jednotný postup proti čínskym praktikám. Prezident washingtonského think-tanku ITIF Robert D. Atkinson upozorňuje, že jeho nevyberavá colná politika „nedáva zmysel“.

„Kanada je spojenec, ktorý sa väčšinou riadi pravidlami,“ tvrdí R. Atkinson pre The New York Times. „Čína je naopak rival, ktorý využíva neférové obchodné praktiky na získanie technologickej dominancie.“

Reakcie politických lídrov EÚ

Pri ohlásení 20-percentných ciel voči EÚ americký prezident Donald Trump skonštatoval: „Teraz budeme účtovať Európskej únii. Sú veľmi tvrdí obchodníci. Myslíte si, že EÚ je priateľská, ale okrádajú nás. Je to smutné. Je to úbohé.“ 

• Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila rozhodnutie za „nesprávne a neprospešné pre obe strany“. „Urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli dohodu s USA a zabránili obchodnej vojne, ktorá by nevyhnutne oslabila Západ v prospech iných globálnych hráčov.“

• Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sľubuje jednotnú odpoveď. Občania EÚ „sa cítia zradení naším najstarším spojencom“, vyhlásila a varovala, že Únia je „pripravená reagovať“.

• Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil, že „EÚ zostane pevnou obhajkyňou slobodného a férového obchodu“. Vyjadril podporu ratifikácii obchodných dohôd s juhoamerickým blokom Mercosur a Mexikom a vyzval na pokrok v rokovaniach s Indiou a ďalšími partnermi.

• Írsky premiér Micheál Martin označil clá za „škodlivé pre svetovú ekonomiku“ a varoval pred negatívnym vplyvom na transatlantické vzťahy. „Nevidíme pre toto rozhodnutie žiadne opodstatnenie. Každý deň sa medzi EÚ a USA obchoduje s tovarmi a službami v hodnote viac než 4,2 miliardy eur. Narušenie tohto hlboko prepojeného vzťahu neprospeje nikomu.“

• Podobne reagoval aj švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý tvrdí, že clá idú proti princípom „slobodného podnikania a hospodárskej súťaže“, ktoré „vytvorili základy úspechu Západu“.

• Poľský premiér Donald Tusk vyzval na „skutočne a naozaj recipročné clá“ medzi Európou a USA. „Sú potrebné adekvátne rozhodnutia,“ dodal.

• Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen, ktorý tento týždeň kritizoval Washington za agresívnu rétoriku o možnom prevzatí kontroly nad Grónskom, varoval, že „v obchodnej vojne medzi USA a Európou všetci strácajú“. „Namiesto budovania múrov by sme mali odstraňovať bariéry,“ vyhlásil L. Rasmussen. „Európa zostane jednotná. Európa poskytne rozhodnú a primeranú odpoveď.“

Ďalšie dôležité správy