Plán na najväčší deportačný program v histórii Ameriky, ktorý sľubuje realizovať prezidentský kandidát Donald Trump už od prvého dňa v úrade, by viedol k zníženiu hrubého domáceho produktu Spojených štátov o 1,2 až 7,4 percenta. Vyplýva to z analýzy ekonómov washingtonského Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (PIIE). Varujú aj pred znížením zamestnanosti o 1,1 percenta, a v najhoršom scenári až o sedem percent.
Výskum dvoch hypotetických scenárov
Autori analýzy Warwick McKibbin, Megan Hoganová a Marcus Noland skúmajú dva hypotetické scenáre a ich vplyv na HDP a zamestnanosť do roku 2040. Prvým je deportácia 1,3 milióna pracovníkov bez potrebných dokumentov a druhým vysťahovanie 8,3 milióna ľudí.
V prípade deportácie 1,3 milióna pracovníkov by bol HDP do roku 2028 o 1,2 percenta nižší, než keby k nej nedošlo. V prípade deportácie až 8,3 milióna pracovníkov by sa HDP mohol prepadnúť až o 7,4 percenta.
Podľa autorov by úroveň HDP v roku 2028 bola takmer na rovnakej úrovni ako v tomto roku. „To znamená, že len kvôli tejto politike by v druhom Trumpovom období nenastal žiadny ekonomický rast,“ uviedli autori.
Pri realizácii Trumpovho plánu by sa podľa ekonómov taktiež znížila zamestnanosť v kľúčových sektoroch, ako sú služby, poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel. Celkovo by sa zamestnanosť znížila o 1,1 percenta v prípade skromnejšej deportácie a o sedem percent v prípade masívnejšej varianty.
Cudzinci neberú prácu Američanom
Predstava, že deportovaných pracovníkov by nahradili ich domáci kolegovia, je podľa ekonómov nereálna. V minulosti totiž zamestnávatelia v podobných situáciách radšej investovali do technológií, ktoré znižujú potrebu ľudskej práce.
K podobným záverom už skôr dospel aj ďalší ekonóm PIIE Michael Clemens. Ten poukazuje na údaje z minulosti, napríklad o hromadnom vysťahovaní Mexičanov za prezidentov Herberta Hoovera a Franklina Delana Roosevelta alebo deportácie v rokoch 2008 až 2014. Podobné prípady podľa neho „namiesto tvorby nových pracovných miest pre amerických pracovníkov spôsobovali skôr dlhodobé poklesy v zamestnanosti a príjmoch“. Údaje podľa neho ukazujú, že na každý milión deportovaných migrantov pripadá na domácich pracovníkov strata 88-tisíc miest.
Exprezident Donald Trump vo svojej predvolebnej kampani kritizuje pracovné aktivity cudzincov bez dokladov, pričom tvrdí, že migranti podľa neho berú prácu Američanom. Zároveň príchod ľudí z Mexika prezentuje ako inváziu zločincov a sľubuje masové deportácie. Demokratická strana na čele s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou medzitým taktiež v imigračnej politike výrazne pritvrdila a zdôrazňuje najmä prísľub ochrany hraníc.