Americký prezident Donald Trump podpísal nariadenie o znížení finančnej pomoci USA Juhoafrickej republike, uviedol v piatok Biely dom s odvolaním sa na nesúhlas s jej pozemkovou politikou a prípadom genocídy na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) proti Izraelu ako spojencovi Washingtonu. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry Reuters.
Spojené štáty v roku 2023 vyčlenili na pomoc JAR takmer 440 miliónov dolárov, vyplýva z najnovších údajov vlády USA. Ministerstvo zahraničných vecí JAR v sobotu uviedlo, že nariadenie „nie je vecne správne a neuznáva hlbokú a bolestivú históriu kolonializmu a apartheidu v JAR".
Biely dom uviedol, že Washington vypracuje aj plán na presídlenie belošských juhoafrických farmárov a ich rodín ako utečencov.
Americkí predstavitelia prostredníctvom programu pre prijímanie utečencov podniknú kroky na uprednostnenie humanitárnej pomoci vrátane prijatia a presídlenia Afrikáncov z JAR, ktorí sú väčšinou belošskými potomkami prvých holandských a francúzskych osadníkov, dodal Biely dom.
„Je iróniou, že výkonný príkaz poskytuje štatút utečenca v USA pre skupinu v JAR, ktorá patrí medzi ekonomicky najprivilegovanejšie, zatiaľ čo zraniteľní ľudia z iných častí sveta sú v USA deportovaní a azyl im je odopretý napriek skutočným ťažkostiam," reagovalo vo vyhlásení juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí.
Trump bez uvedenia dôkazov povedal, že „JAR konfiškuje pôdu" a že s „určitými skupinami ľudí" sa tu zaobchádza „veľmi zle". Miliardár Elon Musk, ktorý sa narodil v JAR a má blízko k Trumpovi, uviedol, že belošskí Juhoafričania sú obeťami „rasistických zákonov o vlastníctve".
Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa, ktorý v januári podpísal zákon, ktorého cieľom je uľahčiť štátu vyvlastňovanie pôdy vo verejnom záujme, túto politiku obhajuje. Vyhlásil, že vláda nekonfiškuje žiadnu pôdu a cieľom týchto opatrení je vyrovnať rasové rozdiely vo vlastníctve pôdy v JAR, kde prevláda černošské obyvateľstvo. Ramaphosa v tejto súvislosti zdôraznil, že JAR „sa nenechá zastrašiť".
JAR má za sebou bohatú históriu koloniálneho dobývania a vyvlastňovania, ktoré vytlačilo černošskú väčšinu do preplnených mestských štvrtí a vidieckych rezervácií.
Britskí imperiálni správcovia krajiny dali väčšinu poľnohospodárskej pôdy belochom. Afrikánska národná strana (ANP) v roku 1950 prijala zákon, ktorým si prisvojila 85 percent územia a vyhnala 3,5 milióna černochov z ich pôvodných domovov.
Za uplynulých 30 rokov, čo je pri moci Africký národný kongres (ANC), sa v rámci modelu „ochotný kupujúci, ochotný predávajúci" uskutočnila určitá reštitúcia pôdy, ale kritici ju odsúdili ako veľmi pomalú a obvinili belošských vlastníkov pôdy z hromadenia majetku.
Belosi stále vlastnia v JAR tri štvrtiny poľnohospodárskej pôdy, čo kontrastuje so štyrmi percentami pôdy v rukách černochov, ktorí tvoria 80 percent obyvateľstva krajiny – v porovnaní s ôsmimi percentami belošskej populácie, vyplýva z najnovšieho auditu z roku 2017.
Washington sa tiež sťažoval na prípad, ktorý na ICJ podala JAR a v ktorom obvinila Izrael z genocídy v súvislosti s izraelským vojenským útokom na Pásmo Gazy, ktorý si vyžiadal desaťtisíce mŕtvych a spôsobil humanitárnu krízu.
Izrael tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že konal v sebaobrane po smrtiacom útoku palestínskych militantov z hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Biely dom uviedol tento prípad ako príklad toho, že JAR zaujala voči USA a ich spojencom nepriateľský postoj.
Biely dom uviedol, že Trumpom podpísaný dekrét sa bude týkať otázok ľudských práv v JAR. Trump krátko po nástupe do svojho druhého funkčného obdobia 20. januára pohrozil, že zastaví finančnú pomoc pre túto krajinu.
Ďalšie dôležité správy
