Viac ako jedna tretina mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov v Európskej únii sa pokúša overiť si pravdivosť informácií alebo obsahu nájdeného na internete z iných zdrojov. Ako ďalej vyplýva z prieskumu Eurostatu, v štyroch krajinách EÚ bol podiel mladých ľudí overujúcich si obsah na internete vyšší ako 50 percent. Patria medzi ne Fínsko (61 percent), Holandsko (60 percent), Chorvátsko a Švédsko (obe krajiny 53 percent). Slovensko sa v rebríčku umiestnilo na siedmom mieste s 45 percentami.
Mladí ľudia čelia veľkým výzvam pri overovaní si informácií. „Trávia na sociálnych sieťach čoraz viac času, niekoľko hodín denne. Orientujú sa na nové sociálne siete, napríklad TikTok, kde je prenos relevantných informácií ťažší. Či už z pohľadu charakteru samotnej siete alebo pre neprítomnosť relevantných zdrojov a autorít,“ hovorí Dávid Púchovský z projektu Hoaxy a podvody. Získať si pozornosť mladých je čoraz náročnejšie, preto majú hoaxy, teda nepravdivé, šokujúce a negatívne správy šancu uspieť viac než nudné fakty. „Taktiež absencia posilňovania kritického myslenia a mediálnej výchovy na školách sú negatívnymi vplyvmi,“ dodáva bývalý administrátor policajného Facebooku.
Influenceri sú ochotní pre peniaze klamať
Dôležitú rolu zohrávajú podľa Púchovského influenceri. „Ak sa medzi nimi nájde niekto, kto napríklad bude šíriť pochybnosti o koronavíruse či očkovaní, bude to mať na mladých zásadný vplyv, akoby si len prečítal nejaký nezmyselný, anonymný status. Na porovnanie, staršia generácia má čas čítať texty, pri nej hrozí väčšie riziko, že bude veriť hoc aj anonymným kontám. Mladých musí presvedčiť konkrétna tvár, ktorá im dokáže predať všetky hoaxy, ktoré sa šíria v našej spoločnosti,“ vysvetľuje odborník. Kľúčový vplyv zohrávajú popri sociálnych sieťach aj rodičia, kamaráti, oni môžu mladého ovplyvniť viac ako svet internetu.
Ochranou pred dezinformáciami je overovanie zdroja informácie. „Oplatí sa dôverovať tradičným médiám a oficiálnym kanálom. Taktiež používať kritické myslenie a neveriť hneď všetkému len preto, lebo to zapadá do nášho svetonázoru,“ tvrdí Gabriel Tóth, zakladateľ a riaditeľ New School Communication. Dávid Púchovský radí ostať v strehu, ak prezentovaná informácia vyvoláva u ľudí šok, negatívne emócie, pocit konať, o to často ide falošným správam. „Nepozerajte sa na masovo sledovaných influencerov ako na ľudí, ktorí nerobia chyby, ktorí šíria len pravdu. Treba pochopiť, že v dnešnej dobe niekoľko influencerov produkuje obsah len pre peniaze a za peniaze sú ochotní klamať,“ dodáva.
Najviac ohrození nie sú mladí, ale seniori
Európsky prieskum priniesol tiež zaujímavé zistenie, že tak ako aj na Slovensku, aj v takmer všetkých ostatných krajinách, si viac overujú informácie mladí a sú pred celkovou populáciou. Inak je to len v Írsku a Bulharsku. Na Slovensku je to 45 percent oproti 34 percentám, v prospech mladých. „To je jedna z mála pozitívnych správ, pokiaľ ide o stav dezinformácií na Slovensku. Overovať, overovať, overovať - to by mal robiť dnes každý bez rozdielu veku, inak nad falošnými správami nevyhráme,“ konštatuje Púchovský.
Mladí to podľa neho robia preto, lebo majú lepší prehľad, vedia rýchlejšie otvoriť, nájsť iný zdroj, možno sledujú aktuálne dianie v spoločnosti a to ich motivuje takto postupovať. „Každopádne je to dobrá vzorka, s ktorou sa dá pracovať a práve podobné správanie by malo byť podporované zo strany škôl formou vyučovania,“ uzatvára odborník. Najviac ohrozenou skupinou však podľa Gabriela Tótha nie sú mladí ľudia, ale seniori. Tí nemajú dostatočnú digitálnu gramotnosť, nevedia pracovať s novými kanálmi, a preto sú ľahšou obeťou dezinformácií, hovorí.
Najnižšie podiely mladých ľudí, ktorí si overili online obsah, boli zaznamenané v rámci únie na Cypre (11 percent), v Bulharsku (14 percent), Rumunsku (15 percent), Litve (21 percent) a Lotyšsku (27 percent). Týchto päť krajín patrilo medzi 14 krajín, ktoré zaznamenali pokles tohto podielu medzi prieskumami v rokoch 2021 a 2023.
Ďalšie dôležité správy
