Zatiaľ čo členské štáty EÚ a Komisia budú o otázke zriadenia tribunálu diskutovať v nasledujúcich týždňoch (a možno aj lídri EÚ v polovici decembra), právni experti varujú, že „súčasné medzinárodné právo nie je legislatívne pripravené" na súdenie Ruska za zločin agresie, z ktorého vychádzajú všetky ostatné vojnové zločiny.
Medzinárodný trestný súd má právomoc vyšetrovať genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti so súhlasom štátu, na území ktorého boli údajne spáchané. Súd však nemôže vyšetrovať ani rozhodovať o „zločine zločinov", teda o zločine agresie, ak s tým nesúhlasí agresor aj napadnutý štát, pripomína EUobserver.
„Všetky možnosti sú právne problematické, pretože neexistuje osobitný tribunál, ktorý by bol kompetentný súdiť zločin agresie," povedal poslancom Európskeho parlamentu z podvýboru pre ľudské práva Olivier Corten, profesor medzinárodného práva na univerzite ULB.
Carl Bildt, podpredseda Európskej rady pre zahraničné vzťahy a bývalý švédsky premiér, uviedol, že je „naliehavo potrebné" stíhať vojnové zločiny, ktoré boli spáchané v rámci ruskej agresie na Ukrajine.
Podľa neho je „nevyhnutné zriadiť tribunál pre konkrétny zločin agresie".
Navrhol, že iné spôsoby stíhania by mohli zahŕňať dohodu medzi EÚ a Ukrajinou alebo zapojenie Rady Európy. Ďalšou možnosťou by bolo, že Valné zhromaždenie OSN požiada generálneho tajomníka o zriadenie tribunálu.
Zločin vodcovstva
Ako ďalej EUobserver uvádza, zvláštnosťou „zločinu agresie" je, že ide o tzv. zločin vodcovstva, ktorý môžu spáchať len tí, ktorí sú pri moci, a nie tí, ktorí ho vykonávajú. To znamená, že môže byť namierený skôr proti ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi než proti tým, ktorí vykonávajú jeho príkazy.
Vaios Koutroulis, ďalší profesor medzinárodného práva na ULB, upozornil, že v prípade zločinu agresie platí imunita štátnych predstaviteľov, ale medzinárodný tribunál by mohol tento problém obísť.
Povedal, že na to, aby bolo Rusko povinné spolupracovať, musí byť tribunál zakotvený v záväznom rozhodnutí OSN, čo je nepravdepodobné, keďže je Rusko členom Bezpečnostnej rady OSN.
Koutroulis uviedol, že „legitimita osobitného tribunálu vytvoreného len štátmi by bola krehká a že by bolo dôležité, aby sa do vytvorenia tribunálu zapojila univerzálna medzinárodná organizácia".
Odporučil, aby Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu - keďže Bezpečnostná rada by s tým nesúhlasila vďaka ruskému vetu - a buď vytvorilo tribunál samo, alebo túto otázku presunulo na Medzinárodný trestný súd.
Valné zhromaždenie už agresiu priznalo
To by však znamenalo rozšírenie právomocí Valného zhromaždenia OSN, čo by bolo pre krajiny EÚ neprijateľné, varoval vysoký predstaviteľ zahraničnej služby bloku Frank Hoffmeister. Pripomenul, že valné zhromaždenie už priznalo, že ruská invázia je agresiou.
Uviedol, že Ukrajina navrhne všeobecnú rezolúciu OSN, v ktorej požiada generálneho tajomníka, aby rokoval s Kyjevom o zriadení takéhoto tribunálu.
Hoffmeister argumentoval, že by sa mal zriadiť dočasný úrad prokuratúry, ktorý by sa zaoberal prípravou obžaloby bez toho, aby sa rozhodlo, ako bude tribunál vyzerať.
Corten aj Koutroulis odporučili, že nakoniec bude potrebné zmeniť a doplniť štatút Medzinárodného trestného súdu.
Ďalšie dôležité správy
