V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či je cielený import cudzincov cesta, ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily na Slovensku. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 23. novembra 2023 a pondelkom 27. novembra 2023 celkovo 65 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Výsledky ankety a odpovede:
Určite áno, iný spôsob neexistuje
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Aby zamestnávatelia zase mohli robiť výber pracovníkov miesto náboru.
Filip Tichý, partner, Grant Thornton
Nie je to len otázka obsadenia potrebných pracovných pozícií, ale aj otázka budúceho rastu našej ekonomiky, v ktorej dnes jednoducho chýbajú ľudia. Ak majú firmy viac prosperovať a ekonomika rásť, potrebujeme viac ľudí. Dočasná ochrana pre ľudí z Ukrajiny skončí v roku 2025 a vláda by mala spraviť potrebné kroky, ktoré uľahčia pracujúcim ľudom zotrvanie na Slovensku. Pomôže to firmám aj ekonomike.
Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron
Trend je jasný. Stačí sa pozrieť na to, čo dnes robia automobilky. Potrebujeme ale nastaviť priaznivé podmienky najmä v zdravotníctve, inak nám systém skolabuje.
Martin Volek, riaditeľ, Volis International
Poľnohospodárstvo, stavebníctvo, výroba, zdravotníctvo a starostlivosť o seniorov sú oblasti, kde táto pracovná sila bude potrebná. Vláda by mala vytvoriť jasné pravidlá a postupy, ktoré budú v súlade s našimi zákonmi.
Dušan Eľko, managing partner, SAM Headhunting Slovakia
Už dávno sme v situácii, že o veľkú časť pozícií Slovák nemá záujem. Je to to isté, prečo Slovák chodí robiť do zahraničia.
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
Problém nedostatku pracovnej sily na Slovensku je komplexný a má mnoho faktorov, ktoré naň vplývajú. Cielený import cudzincov určite musí byť jedným z opatrení na riešenie tohto problému, ale je dôležité ho vnímať v kontexte celkových opatrení na podporu trhu práce a ekonomického rozvoja.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Áno, slobodný trh a slobodný pohyb funguje aj v tejto oblasti.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Cielená a hlavne správne riadená imigračná politika môže byť obrovským prínosom pre štát aj verejnosť. Netreba však brať do úvahy iba ekonomické parametre. Treba sa pozrieť na to, ako to robia tí najúspešnejší a využiť to.
Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora
Cielene, premyslene a kontrolovateľne prijímalo Poľsko státisíce Ukrajincov celé uplynulé desaťročie. Pozitívny efekt pre sektory služieb, cestovného ruchu, stavebníctva a poľnohospodárstva je obrovský. Pre vedu, výskum, špičkové technológie a zdravotníctvo nenahraditeľný.
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, Premium Poisťovňa
Demografická situácia na Slovensku jednoducho vyžaduje racionálne organizovaný prílev cudzincov (imigrantov - čo sa veľmi mylne interpretuje ako pejoratívum a vytvára obraz neželaných prisťahovalcov). A nie je témou len nedostatok pracovnej sily, ale všeobecné demografické „napredovanie“ krajiny. Dlhodobo (ne)bojujeme s faktom, že väčšina mladých ľudí, do ktorých vzdelania štát investoval obrovské prostriedky, odchádza už na dokončenie najvyššieho stupňa vzdelania do zahraničia, resp. po ukončení štúdia u nás buď odchádza do zahraničia, alebo o tom zásadne uvažuje. Pokiaľ tejto generácii nezatraktívnime podmienky doma, vznikne z toho dlhodobý problém, ktorý budeme musieť sanovať, resp. už sanujeme tým, že budeme intenzívne priťahovať cudzincov do našej krajiny. K tomu však takisto potrebujeme zmenu paradigmy imigrant = neželaná osoba!
Daniel Gašpar, managing partner, Crowdberry
Dúfam, že je to rečnícka otázka. Navyše bonus; diverzita pomôže aj našej monokultúre.
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Marko Šarmir, managing partner, RecruitMen & Developium Group
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Skôr áno, ale je potrebné pracovať najmä na automatizácii
Tibor Boťánek, riaditeľ, Simplea Financial Services
Cielený import cudzincov už dnes rieši akútny nedostatok pracovnej sily v konkrétnych odvetviach – napríklad vo verejnej autobusovej doprave. Nedostatok pracovnej sily je však potrebné riešiť koncepčne a dlhodobo, vrátane riešenia demografického vývoja na Slovensku. Dnes totiž máme problém s nedostatkom pracovnej sily, zajtra budeme mať problém so systémom sociálneho zabezpečenia.
Peter Jakubička, CEO, Across Private Investments
Slovensko trpí nedostatkom pracovnej sily. Treba si však vyberať selektívne, koho importujeme z cudziny.
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Áno, je potrebné pracovať aj na automatizácii, ale to neodstráni nedostatok, že na pracovnom trhu Slovenskej republiky sú značné nerovnováhy. V niektorých krajoch a profesiách je nedostatok zamestnancov, v iných zase nedostatok pracovných príležitostí. Táto situácia, samozrejme, nie je žiadúca. Tak nedostatok pracovných miest, ako aj nedostatok zamestnancov sú problémom a brzdou pre rast slovenskej ekonomiky. Uvedieme tri príklady:
1/ Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci - voľné pracovné miesta v odvetví 19,1 percenta pričom zahraniční pracovníci v tomto odvetví predstavujú len 10,8 percenta.
2/ Operátori a montéri strojov a zariadení - voľné pracovné miesta v odvetví 47,8 percenta pričom zahraniční pracovníci v tomto odvetví predstavujú len 10,8 percenta.
3/ Ale z dôvodu prekážok v legislatíve SR títo chýbajúci zahraniční pracovníci v uvedených odvetviach obsadzujú pracovné pozície o 7 percent nadmieru potrieb pracovného trhu len ako pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci v Bratislavskom kraji.
Tieto by mohli vykonávať ľudia napríklad z marginalizovaných komunít z krajov, kde je nedostatok pracovných príležitosti. Tých je potrebné presťahovať napríklad do Bratislavského kraja. Do Prešovského a Košického kraja je potrebné smerovať investície do odvetvia montáž strojov a zariadení.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka, Agapé Senior Park
Kým existuje množstvo pracovných miest, ktoré domáci obyvatelia nechcú z rôznych dôvodov obsadiť, iná cesta, ako uľahčiť príchod pracovníkom z tretích krajín a pobyt na Slovensku, neexistuje. Minimálne do času, kým výpadok ľudí nepokryje automatizácia. Otvorene o tom hovoria podnikatelia aj politici.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Riešenie nedostatku pracovnej sily na Slovensku môže zahŕňať cielený import pracovníkov, pričom kľúčové sú legislatívne opatrenia a dohody s inými krajinami. Zároveň je dôležité investovať do odbornej prípravy domácej pracovnej sily, automatizácie, flexibilizovať pracovný trh a poskytovať stimuly pre miestnych pracovníkov, pričom monitorovanie a hodnotenie účinnosti týchto opatrení sú nevyhnutné.
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Na jednej strane máme stále dosť nezamestnaných, ktorí sa vďaka výraznej sociálnej podpore nehrnú do pracovného pomeru, niektoré pracovné pozície už nechcú vykonávať, takže určitý počet zahraničných pracovníkov je potrebný. Taktiež nám chýbajú ľudia na určité pozície už dlhodobo (napr. v zdravotníctve a inde), kde by bolo vhodné určite využiť záujem zahraničných pracovníkov.
Stanislav Verešvársky, managing director, DanubiaTel
A veľmi dôležité je to, akú pracovnú silu sa našim zamestnávateľom podarí zabezpečiť. Lebo asi každý z nich má záujem najmä o kvalifikovanú, odborne zdatnú alebo aspoň flexibilnú pracovnú silu, ktorá je schopná adaptovať sa na konkrétne pracovné procesy. Koncept jednoduchých montážnikov na výrobnú linku je už asi prekonaný.
Lukáš Kmenta, country manažér pre Česko a Slovensko, HBS
Mal by som obavy, podľa skúseností z Nemecka, Francúzska a Švédska, kde tento model po niekoľkých rokoch zlyhal a v dôsledku toho spôsobil sociálny problém, ktorý tieto zeme teraz nevedia ako vyriešiť. Import má zmysel v prípade kvalifikovanej pracovnej sily.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Ak import pracovníkov zo zahraničia, tak v prvom rade zjednodušiť legislatívu pre vzdelaných pracovníkov najmä do zdravotníctva, IT sektoru, technických profesií, stredného a vysokého školstva.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Určite áno, roky to funguje v západných krajinách a nemám pocit, že by na tom boli nejako zle. Popracujme na automatizácii a spravme celý systém tak, aby bolo radosť ho používať a aby uľahčoval život.
Milan Malata, partner, act MPH advocates
Problém vyriešenia pracovnej sily je potrebné začať riešiť na školách a univerzitách. Považujem za potrebné liberalizovať pracovný trh, zmenšiť prekážky pre zamestnávanie zahraničných osôb z krajín mimo EÚ.
Pavel Nechala, advokát, Nechala and partners
Zvyšovanie natality bude pri súčasných životných trendoch náročnejšia cesta. Niektoré povolania už nebudú atraktívne pre našich občanov. Ak sa nedajú automatizovať, tak treba vytvoriť priestor pri cudzincov.
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Nie je to ale univerzálne riešenie. Popri importe vzdelaných ľudí treba zvyšovať konkurenčné prostredie pracovnej sily, výrazne upraviť Zákonník práce, ktorý by sa nemal sústreďovať na odpracovaný čas, ale na kvalitu práce a zodpovednosť voči zamestnávateľovi, či výrazne obmedziť čiernu prácu za hotovosť, ako aj odstrániť diery v legislatíve, kde sa cez jednoosobové s.r.o. či živnosti obchádza závislá pracovná činnosť, čím sa výrazne krivý trh práce.
Juraj Vozár, výkonný riaditeľ, Biomin
Inú cestu nemáme a myšlienku by si malo osvojiť celé Slovensko. Superakútny nedostatok pracovnej sily, obzvlášť odbornej (zdravotné sestry a pod.) nás ženie do pasce. Automatizácia je pomoc, nie riešenie, a hlavne je v dlhšom horizonte, ako si riešenie stavu vyžaduje. Je čas našu mentálnu paradigmu zmeniť a prijať to ako nevyhnutné.
Roman Kučák, managing partner, Proxiuss
Zvýšenie investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, podpora inovácií v oblasti pracovných procesov a flexibilnejší prístup k migrácii s dôrazom na integračné opatrenia sú kľúčové kroky pre riešenie nedostatku pracovnej sily na Slovensku.
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Skôr nie, mala by to byť až posledná možnosť
Jozef Hrabina, analytik a zakladateľ, GeopoLytics
Na Slovensku primárne treba zosúladiť vzdelávací systém s trhom práce a trénovať špecialistov na základe dopytu nášho trhu, prípadne vytvoriť systém dotovaných školských kapacít - kvóta požadovaného počtu špecialistov sa naplní najlepšími záujemcami a zbytok z nich si bude musieť školu platiť.
Karol Ponesz, country manažér pre Slovensko, Mattoni 1873
Je to jedna z ciest. Malo by to však byť nastavené a kontrolované s ohľadom na potreby a záujmy domácej pracovnej sily. Dôležitejšie však je, aby bolo takéto opatrenie súčasťou systematického riešenia na základe všeobecne prijatej stratégie. Riešenie nedostatku pracovnej sily by malo byť kombináciou rôznych opatrení, krátkodobých i dlhodobých. Mali by tam patriť podpora vzdelávania, podpora mobility, partnerstvá so sektormi a hlavne opatrenia pre návrat študentov späť na Slovensko.
Miroslav Očenáš, CEO & founder, kvety.sk
Pozerajúc na realitu vo Švédsku a Nemecku, ako sa im „nepodarila“ integrácia cudzincov do vlastnej kultúry, mám obavy, či by sme to zvládli u nás. Žiaľ, roky sa bojuje proti akejkoľvek podpore rodiny, hlavne s viac deťmi a potom ideme problém riešiť „dovozom“ pracovnej sily. Škoda, že sa nenájde niekto, kto by to vedel riešiť komplexne. Krátkodobé riešenie je určite dovoz, ale dlhodobo to víťazstvo nebude. Kto má 3 a viac detí, vie, o čom to celé je a hlavne, že nemáte šancu konkurovať iným ľuďom v rámci trhu práce, ktorí sú bez záväzkov.
Miloš Gloznek, projektový manažér, ŽSR
„Cielený import cudzincov“, by mal byť jednou z posledných možností, resp. krátkodobým „plátaním dier“ na pracovnom trhu. Nemal by byť štandardom a pomaly strategickým pravidlom tých, čo kreujú pracovné miesta v štáte, keďže to potom vyzerá, že investície rôzneho charakteru (automobilový priemysel atď.) bez vytvárania vzdelanostného zázemia sú cestou „nikam“ a, žiaľ, kroky vlád od novembra 1989 s týmto korešpondujú, čoho dopad je aj exodus mladých ľudí mimo republiku a slovenský pracovný trh.
Michal Janči, konateľ, Bosen Group
Podľa môjho názoru by mal byť cielený import cudzincov len núdzovým riešením nedostatku pracovnej sily v určitých odvetviach. Slovensko by sa malo v prvom rade zamerať na vytvorenie takých pracovných podmienok, aby boli zaujímavé najmä pre jeho občanov.
Mária Hurajová, členka Správnej rady, Nadácia Slovak American Foundation
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Určite nie, pomôcť môžu len systémové zmeny na pracovnom trhu
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Mnohé firmy vo viacerých sektoroch hospodárstva na Slovensku v súčasnosti tlačia na to, aby im štát uľahčil dovoz pracovníkov zo zahraničia po vzore susedných štátov. Dôvodom je nedostatok „použiteľnej“ pracovnej sily. Dnes sa navyše oveľa častejšie stáva, že aj keď firmy miesto konečne obsadia, zamestnanec sa na ňom dlho neohreje a rozhodne sa odísť a hľadať lepšie podmienky inde. Trend je taký, že sa tento problém z roka na rok prehlbuje. Dovoz pracovnej sily podľa mňa môže pomôcť vyriešiť akútny stav v konkrétnych firmách, no Slovensku ako takému to perspektívne nič neprinesie. Perspektívne môžu pomôcť len systémové zmeny na pracovnom trhu a v rezorte školstva.
Martin Choleva, CEO, Gardeon
Stále nemáme na Slovensku 0-percentnú nezamestnanosť. Postarajme sa v prvom rade o našich ľudí…
Petr Bláha, generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, Duslo Šaľa
Slovensko má približne 5 427 000 obyvateľov. Z toho približne 1 763 000 je penzistov, invalidov a sirôt, ďalej približne 440 000 štátnych zamestnancov (!!!), približne 160 000 nezamestnaných poberajúcich príspevky (!!!), približne 867 000 detí do 14 rokov, približne 928 000 mladistvých od 15-24 rokov a približne 8 600 väzňov. Takže aký cielený import cudzincov? Je potrebné zmeniť štruktúru a počet tých, čo prispievajú do štátneho rozpočtu na úkor tých, ktorí z neho len čerpajú.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Neviem/Nevyjadrujem sa/Iné
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
V súvislosti s cieleným importom cudzincov za účelom vyriešenia nedostatku pracovnej sily na Slovensku je dôležité postupovať v súlade s platnými právnymi normami a zákonmi. Preskúmanie, prípadná aktualizácia legislatívnych rámcov vládou, umožní import kvalifikovanej pracovnej sily, jej správne zaradenie v rámci pracovnoprávnych vzťahov a zároveň zohľadní ochranu domácich pracovníkov. Vyváženie potreby zahraničnej pracovnej sily je potrebné s ohľadom na zachovanie práv a záujmov pracujúcich domácich pracovníkov.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Aj to je jedna z možností. Mala by byť však len súčasťou súboru premyslených pragmatických opatrení. Aj prístup cudzincov na náš pracovný trh treba robiť systematicky a cielenie; nie chaoticky pod vlajkou nejakej ideológie, a teda bezhlavo (napr. že neriadenú hromadnú migráciu spoločnosť postupne nejako spracuje).
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Už dlhodobo hovoríme o potrebe zapájať do riadneho života spoločnosti ľudí, ktorí sú z rôznych dôvodov na jej okraji. Nezapájajú sa do spoločnosti a ani do ekonomiky. Pravidelne sa zverejňujú dáta o nezamestnanosti. Aká je, prosím, presná zamestnanosť ľudí v produktívnom veku? Aká je v porovnaní s najvyspelejšími krajinami na západe a severe Európy?
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Cielene importovať môžeme moderné technológie a podporovať ich vznik doma.
Viliam Matušek, marketingový riaditeľ, Baliarne obchodu
Marek Polic, garant projektov, Kros
Ďalšie dôležité správy
