Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas-SD) ohlásil návrh zrýchliť tempo zvyšovania minimálnej mzdy, ktorá by sa mala ku koncu volebného obdobia dostať na úroveň tisíc eur, a rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Tieto návrhy vysvetľuje implementovaním novej smernice EÚ do našej legislatívy. Podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka však ide o nesprávne čítanie smernice a zároveň ekonomicky škodlivé a rizikové opatrenia.
Európska smernica o primeraných minimálnych mzdách podľa analytika nepredpisuje žiadnej krajine presnú výšku ani zvýšenie minimálnej mzdy. Smernica dáva len nezáväzné odporúčanie, aby sa minimálne mzdy krajín približovali k úrovni 50 percent priemernej mzdy v danej krajine. „Slovenská minimálna mzda už toto odporúčanie prakticky spĺňa. Minimálna mzda minulý rok dosiahla úroveň 700 eur, pričom priemerná mzda sa odhaduje na úrovni 1 432 eur," uviedol Chovanculiak.
Vysoká minimálna mzda má negatívne dopady
Taktiež smernica podľa analytika INESS nevyžaduje od krajín, aby začali rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. V smernici sa doslova píše: „Žiadne ustanovenie tejto smernice sa nesmie vykladať v tom zmysle, že sa ním ukladá ktorémukoľvek členskému štátu povinnosť vyhlásiť všeobecnú uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv.“ Podľa Chovanculiaka je pritom otázne, či vôbec bude táto smernica platiť. Dánsko napadlo jej súlad s právom EÚ na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý môže rozhodnúť aj o jej úplnom zneplatnení.
Slovenská minimálna mzda podľa analytika INESS patrí medzi tie najvyššie v EÚ vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Zároveň je Slovensko krajina s veľkými regionálnymi rozdielmi. „Tieto dva faktory znamenajú, že vysoká plošná minimálna mzda spôsobuje vážne negatívne dopady na zaostávajúce regióny Slovenska. To potvrdila aj empirická štúdia ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí predovšetkým z chudobných oblastí pri zvýšení minimálnej mzdy o päť percent počas rokov 2010 až 2018," uviedol Chovanculiak.
Skokové opatrenia zhoršujú podnikateľské prostredie
Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je podľa analytika naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku. Zrýchľovanie jej rastu tak prinesie nečakané nárasty ceny práce pre veľkú časť zamestnávateľov po celom Slovensku. „Takéto skokové, nesystémové a nepredikovateľné zásahy do mzdovej politiky zamestnávateľov na Slovensku zhoršujú podnikateľské prostredie a vytvárajú potenciálne riziká v časoch ekonomickej neistoty," varuje analytik INESS. Z týchto dôvodov by mala vláda podľa analytika INESS zastaviť akékoľvek legislatívne zámery ďalšieho zvyšovania pomeru minimálnej mzdy k priemernej mzde a rozširovania kolektívnych zmlúv.
Ministerstvo práce a sociálnych vecí pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) začalo intenzívne pracovať na legislatíve, ktorá upraví mechanizmus výpočtu minimálnej mzdy. Zmena by mala nastať v tom, že sa minimálna mzda automaticky stanoví ako 60 percent priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak. Ak parlament schváli takýto legislatívny návrh ešte tomto roku, podľa nových pravidiel, vrátane vyjednávaní, sa začne postupovať až v budúcom roku. V takomto prípade by podľa odhadov minimálna mzda v roku 2026 dosiahla úroveň 920 eur a v roku 2027, teda ku koncu volebného obdobia až 970 eur.
Ďalšie dôležité správy
