Správa Medzinárodnej obchodnej komory odhaľuje, že extrémne poveternostné javy spojené s klimatickými zmenami spôsobili v poslednom desaťročí ekonomické škody vo výške približne dvoch biliónov dolárov.
„Analýza viac ako štyritisíc prípadov, od ničivých záplav po dlhé obdobia sucha, ukázala, že len za posledné dva roky tieto udalosti zapríčinili straty presahujúce 451 miliárd dolárov,“ informuje britský denník The Guardian.
Podľa najnovšej štúdie klimatická zmena priamo ovplyvnila viac než polovicu zo 68-tisíc úmrtí spôsobených extrémnymi horúčavami v Európe počas leta 2022. Zároveň sa ukázalo, že globálne otepľovanie zdvojnásobilo pravdepodobnosť extrémnych zrážok, ktoré zasiahli strednú Európu v septembri toho istého roku. Najvyššie straty na obyvateľa pritom zaznamenali malé ostrovné štáty, ako Svätý Martin a Bahamy.
„Zmena klímy nie je hrozbou budúcnosti. Extrémne prejavy počasia už v súčasnosti spôsobujú obrovské straty v produktivite a vážne zasahujú globálnu ekonomiku,“ upozorňuje John Denton, generálny tajomník Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).
Globálne škody z prírodných katastrof v roku 2024 opäť prekročia 100 miliárd eur
Rozvojové krajiny volajú po pomoci
Nezávislý odborník na ekonomiku katastrof Ilan Noy z Victoria University of Wellington potvrdzuje, že výsledky štúdie ICC sú v súlade s jeho výskumami, no zdôrazňuje, že dostupné údaje poskytujú len čiastočný obraz o celkovom ekonomickom dopade.
„Ekonomické dôsledky klimatických zmien sú nerovnomerne rozdelené. Bohaté krajiny síce znášajú vyššie počiatočné náklady, no chudobnejšie komunity čelia dlhodobým stratám, ktoré je nemožné vyčísliť,“ vysvetľuje Noy.
ICC preto vyzýva svetových lídrov, aby venovali zvýšenú pozornosť rozvojovým krajinám, ktoré klimatické zmeny zasahujú najviac, hoci k nim prispievajú najmenej. „Každý dolár investovaný do boja proti klimatickým zmenám v rozvojových krajinách je investíciou do globálnej prosperity,“ dodáva Denton.
Ďalšie dôležité správy
