Byť múdrym sa oplatí, hovorí staré príslovie. Avšak tí, čo zarábajú najviac, nemusia byť nutne tými najbystrejšími „hlavičkami“ z celej firmy. Podľa agentúry Bloomberg to vyplynulo z nedávnej švédskej štúdie.
Vyššia všeobecná inteligencia mala podľa štúdie súvis s vyšším platom, avšak iba do hranice zhruba 600-tisíc švédskych korún (53,6-tisíc eur) za rok. Nad túto úroveň inteligenčné schopnosti klesajú, no platy ďalej rastú. Horné jedno percento zamestnancov malo v rámci merania inteligencie iba o čosi horšie výsledky než zamestnanci o jednu platovú triedu nižšie.
„Nenašli sme žiadny dôkaz o tom, že by si vysokopostavení ľudia zaslúžia svoje mimoriadne vysoké platy viac než tí, ktorí zarábajú iba polovicu z toho,“ píše sa v záveroch štúdie, ktorú viedol docent analytickej sociológie na Univerzite v Linköpingu Marc Keuschnigg.
„Za extrémny pracovný úspech pravdepodobne môžu skôr rodinné zdroje a šťastena než schopnosti,“ vysvetľujú autori štúdie.
Tí analyzovali kognitívne schopnosti 59 387 mužov vo veku 18 alebo 19 rokov narodených vo Švédsku a ich zárobky počas 11-ročného obdobia, t. j. vo vekovom rozpätí 35 až 45 rokov.
Autori výskum založili na štandardizovanom teste inteligencie, ktorí títo muži podstúpili v rámci povinnej vojenskej služby. Testy merali ich úroveň verbálneho a technického porozumenia, priestorových schopností či logiky.
Ženy a prisťahovalci neboli predmetom štúdie, pretože pre tieto skupiny v rokoch od 1971 do 1977 a od 1980 do 1999 neexistovala povinná vojenská služba.
Autori v rámci výskumu nezohľadňovali nekognitívne schopnosti, akými sú úrovne motivácie či mimoriadne sociálne zručnosti, ktoré by pracovníkom mohli pomôcť získať vyššie platené pozície.
„Rozhodnutia ľudí vo vrcholových pozíciách ovplyvňujú mnoho ľudí. Preto by sme možno ako spoločnosť mali chcieť na týchto pozíciách mať tých správnych ľudí,“ uzavrel Keuschnigg.