Firma Tesla nedávno ohlásila stratégiu odklonu od Európy. Rada by totiž využila výhody amerických dotácií, ktoré nemajú obdobu. Nie je však jediná, čo začala prehodnocovať svoje investičné rozhodnutia v Európe, píše portál CNBC.
Spoločnosti k tomuto kroku viedlo prijatie Zákona o znižovaní inflácie v Spojených štátoch (IRA) z dielne amerického prezidenta Joea Bidena. Súčasťou nového zákona sú aj rekordne vysoké zelené dotácie v hodnote 369 miliárd dolárov.
Prelomová americká legislatíva spôsobila európskym firmám na poli konkurencie problémy a ešte k tomu aj nahnevala miestnych politikov. Brusel si tak teraz musí lámať hlavu nad tým, ako na ňu zareaguje.
Švédsky výrobca bateriek Northvolt, nemecký chemický gigant Linde, nemecká automobilka Volkswagen či taliansky energetický gigant Enel. Všetky tieto spoločnosti vyjadrili záujem o americké dotácie plynúce z IRA. Môže ich však byť aj viac.
„Európske firmy radšej prijmú darček od americkej vlády než trest od európskych úradov,“ vysvetľuje Evangelos Mytilineos, generálny riaditeľ gréckeho priemyselného konglomerátu Mytilineos. Pod trestom mal na mysli európsku byrokraciu, dodáva CNBC. Na otázku, či svoj biznis presunie do Spojených štátov, riaditeľ odpovedal, že tá možnosť existuje.
Podniky a analytici argumentujú, že jednoduchosť IRA je až príliš lákavá na to, aby si ho firmy nechali ujsť pomedzi prsty.
Ešte stále je príliš skoro povedať, aký objem investícií by Európe mohol v dôsledku Bidenovej politiky ujsť. Odkaz európskych spoločností však znie jasne: „Európski zákonodarcovia nám musia poskytnúť väčšiu podporu.“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo februári vyhlásila, že je čas na „jednoduchší a rýchlejší rámec“. Mnohí sa však obávajú, že na to je už neskoro.
Ekonomiky krajín EÚ si nemôžu dovoliť prísť o kľúčové investície, keďže bojujú s krízou životných nákladov. Blok by sa takisto chcel odpútať od Číny či iných štátov, pokiaľ ide o kritické materiály, akým je lítium. EÚ si uvedomuje, že pre svoju konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu toho musí urobiť viac, uzatvára Maria Demertzisová z think-tanku Bruegel.