Na Slovensku sa energeticky zhodnocuje iba deväť percent nerecyklovateľného odpadu, kým vo vyspelých krajinách je to výrazne viac. Cena energie z odpadu je pritom nízka. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
„Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 478 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton komunálneho odpadu. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 percent, približne 39 percent odpadu skončilo na skládkach a iba 9 percent sa energeticky zhodnotilo,“ priblížila.
Lepšie je na tom aj Rakúsko
V najväčších ekonomikách EÚ sa na elektrinu a teplo podľa nej premieňa ročne 31 percenta a 29 percenta komunálneho odpadu. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 percenta komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami na energetické využitie odpadu. Najvyššími počtami týchto zariadení, 117 a 100, disponujú Francúzsko a Nemecko.
Sadovská upozornila, že Slovensko v počte zariadení na energetické využitie odpadu za vyspelými krajinami výrazne zaostáva. Na Slovensku sú aktuálne dve takéto zariadenia, a to v Bratislave a v Košiciach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia pre potreby Slovenska nepostačujú.
Mohlo by sa postaviť až päť zariadení
„Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v zariadeniach na energetické využitie odpadu jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú týmito zariadeniami, nie sú skládky potrebné,“ konštatoval Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu.
Nerecyklovateľný komunálny odpad je podľa Halásza jedným z najlacnejších zdrojov energie. „Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach,“ vysvetlil Halász.
Sadovská dodala, že priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu ročne zhodnotí 100 000 ton nerecyklovateľného odpadu a dokáže vyrobiť a dodať do siete 49 000 megawatthodín elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16 000 slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení 53 000 megawatthodín, čomu zodpovedá teplo pre približne 5 000 domácností.
Ďalšie dôležité správy
