Začalo to mileniálmi a pokračuje to aj inými generáciami. Ľudia nedokážu odolávať pôvabu sociálnych médií, zahrňujúce nekonečné rolovanie, nával lajkov a zdieľaní. Popri lesklej fasáde farebných zážitkov zdieľaných online sa objavujú nové výskumy, ktoré vykresľujú znepokojujúci obraz dlhodobých účinkov týchto nezdravých návykov.
Čas strávený pozeraním do displeja smartfónu vytvára silnú nelátkovú závislosť a zvyšuje hladinu dôležitej chemickej látky v našom tele. Zároveň sa znižuje počet receptorov v bunkách, na ktoré sa táto látka viaže. Nervové bunky sa stávajú menej responzívne a telo si vyžaduje čoraz viac závislej aktivity.
Dôsledkom je, že ľudia pociťujú menej radosti z každodenných aktivít, majú menej energie a motivácie. Nasledujú úzkostné stavy a depresia.
Nedostatočné uspokojenie
Jadrom problému je neurochemická látka dopamín. Často sa označuje ako nosič „dobrej nálady“. Každý like, komentár a notifikácia sú malé odmeny, ktoré stimulujú uvoľňovanie dopamínu, spojeného s pocitom uspokojenia a potešenia.
Platformy sociálnych médií sú majstrovsky navrhnuté tak, aby tento systém využívali. Dá sa to prirovnať k neurologickej reakcii, akú má človek pri činnostiach ako konzumácia čokolády alebo hra v kasíne.
Problém ale je, že ľudský mozog začne túžiť po dopamínovom zásahu čoraz častejšie, čo človeka vedie k nutkavej kontrole sociálnych sietí kvôli ďalšiemu malému pocitu uspokojenia. Vzniká tak závislosť na množstvo dopamínu. Keď je ho však veľa, receptory sa stávajú menej citlivé a vznikajú abstinenčné príznaky.
Následne, nižšie hladiny dopamínu alebo citlivosti naň sú spojené s horšou náladou a s horším mentálnym zdravím. Znižuje sa pravdepodobnosť, že sa ľudia budú socializovať a viac sa hýbať. Ak sú tieto dve veci v živote nedostatočné, nielen že zhoršujú mentálne zdravie, ale aj dlhovekosť a kvalitu života.
Dopamín sa tvorí vtedy, keď človek zažije pozitívny šok, napríklad pri hre v kasíne. „Keď je výsledok nepredvídateľný, je pravdepodobnejšie, že sa správanie bude opakovať. Predstavte si hrací automat: ak by hráči vedeli, že hraním hry nikdy nezískajú peniaze, nikdy by nehrali,“ vysvetľuje Jacqueline Sperlingová, psychologička z McLean Hospital. „Predstava potenciálnej budúcej odmeny udržiava automaty v prevádzke. To isté platí aj pre platformy sociálnych médií“.
Táto nepredvídateľnosť je kľúčovou súčasťou toho, čo robí sociálne médiá takými návykovými. Nikdy sa presne nevie, koľko lajkov alebo komentárov príspevky získajú, preto ich ľudia neustále kontrolujú a dúfajú v ďalší dopamínový prísun.
Keď neustále sledujú vývoj statusov na sociálnej sieti, v podstate sa porovnávajú s úspešnejšími príspevkami, čo vedie k pocitom nedostatočnosti a nižšej sebaúcty a pocitu šťastia.
Na sociálnych sieťach sú často krátke a povrchné informácie, čo znižuje schopnosť sústrediť sa a vyhľadávať komplexnejšie podnety. Mozog lenivie a vyhýba sa aktivitám, ktoré by prirodzene stimulovali dopamín, ako je napríklad čítanie kníh, šport alebo kreatívne činnosti.
Mnohé problémy
V štúdii Pensylvánskej univerzity sa zistilo, že obmedzenie používania sociálnych médií len na 30 minút denne viedlo k výraznému zlepšeniu pohody a menšej depresii.
Vedci sa domnievajú, že sociálne médiá podnecujú nezdravý cyklus porovnávania sa a nerealistických štandardov, napríklad krásy. Štúdia tiež zistila, že čím viac času trávili dospievajúce dievčatá na sociálnych médiách, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie negatívny obraz ich tela a poruchy príjmu potravy.
Dlhodobé sledovanie sociálnych sietí môže prispievať k pocitom osamelosti, nespokojnosti a smútku. Neustále rozptyľovanie sa nepodstatnými vecami vedie k problémom s koncentráciou a pamäťou. To môže negatívne ovplyvniť produktivitu a schopnosť učiť sa. Modré svetlo z obrazoviek mobilov tiež narúša produkciu melatonínu, čo vedie k problémom so spánkom.
Odborníci odporúčajú stanoviť si prísne časové limity pri sledovaní sociálnych sietí, vypnúť notifikácie a dbať na to, aký obsah sa konzumuje. Dôležité je tiež uprednostniť reálne sociálne kontakty a venovať sa skutočným sociálnym činnostiam, ako je napríklad čítanie kníh alebo hlboké rozhovory s priateľmi a s rodinou.