Dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 si podľa belgického premiéra Alexandra DeCrooa bude žiadať ľudskú vynaliezavosť. Jej súčasťou podľa neho bude jadrová energetika.
DeCroo ako premiér hostiteľskej krajiny začal prvý svetový samit o jadrovej energii, ktorý Belgicko usporiadalo spolu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.
„Jadrová energetika v dnešnom svete nie je vyhliadkou do budúcnosti, plánom alebo utopickou predstavou. Jadro už dnes poskytuje 25 percent všetkej čistej energie, ktorá vo svete vzniká, tu v Európskej únii je to polovica. Bude ale treba viac,“ predniesol na úvod samitu generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.
Jadrová energia v Európe do istej miery vyšla z kurzu po nehode v japonskej elektrárni Fukušima v roku 2011, píše agentúra Reuters. Nemecko v reakcii na nešťastie odstavilo osem jadrových reaktorov a zvyšné sa zaviazalo vypnúť postupne, pričom proces dokončilo vlani v apríli.
Diskusiu o rozvoji jadrových elektrární oživila ruská invázia na Ukrajinu a potreba nájsť náhradu za ruský plyn spoločne s ambíciou EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent v porovnaní s hodnotami z 90. rokov a docieliť klimatickú neutralitu do polovice storočia.
„Obnoviteľné zdroje budú hrať ohromnú úlohu pri výrobe elektriny, predovšetkým solárnej energie podporovanej veternou a vodnou. Ale potrebujeme aj jadrovú energiu, predovšetkým v tých krajinách, ktoré nemajú takýto potenciál (vyrábať z obnoviteľných zdrojov),“ povedal pred začiatkom samitu šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol.
Na záver samitu sa čaká spoločné vyhlásenie. Podľa návrhu dokumentu, ktorý má k dispozícii Reuters, bude obsahovať záväzok „úplného uvoľnenia potenciálu jadrovej energetiky“, okrem iného cez „konkurencieschopné financovanie“ už fungujúcich reaktorov tak, aby sa predĺžila ich životnosť.
Ďalšie dôležité správy
