Dôvodom napätia je, že šéfovia telekomunikačných spoločností vyvíjajú tlak na regulačné orgány s cieľom, aby digitálni velikáni znášali časť nákladov na budovanie základnej internetovej siete, uviedol americký spravodajský portál CNBC.
Európske telekomunikačné spoločnosti tvrdia, že veľké internetové firmy, najmä americké, vybudovali svoje podniky na základe miliardových investícií, ktoré operátori vynaložili na internetovú infraštruktúru.
Google, Netflix, Meta, Apple, Amazon a Microsoft dnes tvoria takmer polovicu celkovej internetovej prevádzky. Telekomunikačné spoločnosti si myslia, že by tieto firmy mali platiť „spravodlivé podielové“ poplatky, aby sa zohľadnilo ich neprimerané preťažovanie infraštruktúry. Zároveň by poplatky pomohli financovať zavádzanie sietí novej generácie 5G a optických sietí.
Európska komisia vo februári otvorila diskusiu, v rámci ktorej skúmala, ako túto nerovnováhu riešiť. Úradníci sa snažia pozerať na situáciu z väčšej perspektívy a zvažujú, či sa bude požadovať priamy príspevok od internetových velikánov pre telekomunikačných operátorov.
Veľké technologické firmy tvrdia, že by to znamenalo „daň z internetu“, ktorá by však mohla narušiť neutralitu siete.
Najvyšší telekomunikační šéfovia sa počas Svetového kongresu mobilných technológií v Barcelone pustili do technologických spoločností.
Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa vynakladajú miliardy na kladenie káblov a inštaláciu antén, aby sa zvládol rastúci dopyt po internete bez toho, aby veľké technologické spoločnosti investovali zodpovedajúce nevyhnutné prostriedky.
„Bez telekomunikačných operátorov, bez siete by neexistoval Netflix, ani Google“, povedal pre CNBC Michael Trabbia, riaditeľ pre technológie a inovácie francúzskej spoločnosti Orange. „Takže sme absolútne kľúčoví, sme vstupným bodom do digitálneho sveta.“
Generálny riaditeľ nemeckej telekomunikačnej skupiny Deutsche Telekom, Tim Hoettges, v prezentácii z 27. februára ukázal poslucháčom obdĺžnikovú ilustráciu, ktorá znázorňovala rozsah trhovej kapitalizácie jednotlivých účastníkov odvetvia. Na tejto mape dominovali americkí technologickí velikáni.
Hoettges sa účastníkov následne opýtal, prečo by tieto spoločnosti nemohli „aspoň trochu prispieť k úsiliu a infraštruktúre, ktorú budujeme tu v Európe“.
Technický riaditeľ spoločnosti BT, Howard Watson uviedol, že vidí opodstatnenie v poplatkoch pre veľké technologické firmy.
„Môžeme dosiahnuť, aby fungoval obojstranný model, v ktorom zákazník platí operátorovi, ale aj poskytovateľ obsahu platí operátorovi?“, povedal Watson minulý týždeň pre CNBC. „Myslím si, že by sme sa tým mali zaoberať.“
Watson dal za príklad obchody Google a App Store s aplikáciami, ktoré od vývojárov vyberajú podiel z predaja aplikácií výmenou za používanie ich služieb.
Sieťové poplatky sa im nepozdávajú
Snaha o zavedenie sieťových poplatkov zožala ostrú kritiku - v neposlednom rade aj zo strany technologických spoločností.
Greg Peters, jeden z výkonných riaditeľov spoločnosti Netflix, vo svojom prejave 28. februára označil návrhy, aby technologické firmy platili poskytovateľom internetových služieb za sieťové náklady, za "daň" z internetovej prevádzky.
Podľa Petersa by údajne mali poplatky „nepriaznivý vplyv“ na spotrebiteľov. Táto požiadavka, aby spoločnosť Netflix, ktorá už teraz vynakladá veľké prostriedky na poskytovanie obsahu, platila za modernizáciu siete, by len sťažila produkciu populárnych seriálov.
Technologické firmy tvrdia, že operátori už dostávajú peniaze na investície do infraštruktúry od svojich zákazníkov, ktorí im platia prostredníctvom poplatkov za hovory, textové správy a dáta. Ďalej tvrdia, že tým, že žiadajú internetové spoločnosti, aby platili za prenos, chcú v skutočnosti dostať zaplatené dvakrát.
Od spotrebiteľov by tak nakoniec mohli pýtať peniaze aj platformy digitálneho obsahu, čo by v konečnom dôsledku mohlo „mať negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä v čase zvyšovania cien“, povedal v septembri Matt Brittin, vedúci spoločnosti Google.
Technologické firmy tiež argumentujú tým, že v súčasnosti už realizujú veľké investície do európskej telekomunikačnej infraštruktúry vrátane podmorských káblov a serverových fariem.
Diskusia o „spravodlivom podiele“ vyvolala určité obavy, že by sa mohli narušiť zásady sieťovej neutrality, podľa ktorých by mal byť internet slobodný, prístupný a nemal by uprednostňovať žiadnu službu. Telekomunikačné spoločnosti však trvajú na tom, že sa nesnažia narušiť neutralitu siete.
Technologické firmy sa na druhú stranu obávajú, že tí, ktorí zaplatia viac za infraštruktúru, by mohli získať lepší prístup k sieti.
Brittin zo spoločnosti Google ozrejmil, že platby za spravodlivý podiel „by sa potenciálne mohli premietnuť do opatrení, ktoré účinne diskriminujú rôzne druhy prevádzky a porušujú práva koncových používateľov“.
Jedným z návrhov je vyžadovať individuálne vyjednávanie dohôd s veľkými technologickými firmami, podobne ako je to v prípade austrálskych licenčných modelov medzi vydavateľmi dennej tlače a internetovými platformami.
„Toto nemá nič spoločné so sieťovou neutralitou. Nemá to nič spoločné s prístupom k sieti“, povedal Sigve Brekke, generálny riaditeľ spoločnosti Telenor, pre CNBC. „Má to čo do činenia s nákladmi.“
Operátori si zúfajú, že ich siete sú preťažené obrovským výkonom technologických velikánov. Jedným z riešení je rozložiť poskytovanie obsahu v rôznych časoch, aby sa znížilo zaťaženie sieťovej prevádzky.
Poskytovatelia digitálneho obsahu by mohli efektívnejšie načasovať vydanie nového filmového trháku, hry alebo komprimovať doručované údaje, aby sa znížil tlak na siete.
„Mohli by sme začať práve tým, že budeme mať jasný plán, čo a kedy príde, a budeme môcť viesť dialóg o tom, či spoločnosti používajú najefektívnejší spôsob prenosu dát, a či by sa určitý obsah, ktorý nie je časovo kritický, mohol doručovať v inom čase“, načrtol Marc Allera, generálny riaditeľ spotrebiteľskej divízie BT.
„Myslím si, že si táto situácia vyžaduje jednoduchú diskusiu, hoci veľa obsahu je globálneho charakteru a to, čo môže v jednej krajine a v jednom čase sieť preťažovať, môže, ale nemusí prevádzku preťažovať v inej krajine. Ale myslím si, že je na mieste určite viesť diskusiu.“
Ďalej Allera naznačil, že koncept sieťovej neutrality potrebuje trochu osviežiť.
Diskusia o „spravodlivom podiele“ je stará ako čas. Už viac ako desať rokov sa telekomunikační operátori sťažujú na to, že nadstavbové služby zasielania správ a mediálne služby, ako sú WhatsApp a Skype, sa „priživujú“ na ich sieťach.
Riešenia v podaní Thierryho Bretona
Tohtoročný Svetový mobilný kongres sa podstatne líšil od iných. Tento rok ho navštívil vysokopostavený úradník EÚ.
Thierry Breton, vedúci oddelenia vnútorných trhov Európskej komisie, naznačil, že by spoločnosti mali „považovať model financovania obrovských investícií za nevyhnutný“ do rozvoja mobilných sietí novej generácie a nových technológií, ako je napríklad metaverse.
Breton taktiež uviedol, že je dôležité neoslabiť neutralitu siete a že diskusia by sa nemala charakterizovať ako „binárna voľba“ medzi poskytovateľmi internetových služieb a veľkými technologickými firmami.
Podľa Paola Pescatoreho, technologického, mediálneho a telekomunikačného analytika zo spoločnosti PP Foresight, Bretonova prítomnosť na Svetovom mobilnom kongrese zrejme odrážala sympatie k veľkým telekomunikačným spoločnostiam.
„Problémom v Európe je, že to nie je také jednoznačné, pretože máte nerovnováhu“, povedal Pescatore. „Nerovnováha nie je na strane veľkých technologických firiem, nie je na strane poskytovateľov streamingu a ani na strane telekomunikačných spoločností. Vo veľkej miere za ňu môže staré, zastarané regulačné prostredie.“
„Nedostatok cezhraničnej konsolidácie a stagnujúce príjmy v telekomunikačnom sektore vytvorili dokonalú kombináciu, ktorá je nepriaznivá pre telekomunikačné spoločnosti“, povedal.
„Potenciálnym riešením je rámec pre telekomunikačné spoločnosti, aby mohli individuálne rokovať s technologickými firmami, ktoré generujú najväčšiu internetovú prevádzku“, uviedol Ahmad Latif Ali, vedúci európskych telekomunikačných poznatkov v spoločnosti IDC.
„Je to však veľmi sporná situácia.“
Ďalšie dôležité správy
