V kalifornskom San Franciscu robia na technológii, ktorá má byť kľúčovou v boji proti klimatickým zmenám, no našli sa už aj oponenti, ktorí ju zosmiešňujú. Myslia si, že oneskorí prechod na čistú energiu. Ide o prvé komerčné zariadenie na pohlcovanie oxidu uhličitého zo vzduchu na trvalé uskladnenie, informuje Bloomberg.
V závode, ktorý postavil startup Heirloom Carbon Technologies v sanfranciskej Bay Area, plánujú spustiť aj niekoľko takzvaných uzlov priameho zachytávania zo vzduchu (DAC). Zariadenie má byť schopné odstrániť a uskladniť tisíc ton oxidu uhličitého každý rok. To je málo v porovnaní s väčšími závodmi, ktoré majú vyrásť v Texase a Louisiane, ale dosť na to, aby slúžilo ako míľnik pre technológiu, ktorá bude pravdepodobne tvoriť základy dôležitého biznisu.
JPMorgan Chase a matka Googlu Alphabet patria medzi spoločnosti, ktoré prisľúbili stámilióny na nákup služieb odstraňovania uhlíka, aj keď kritici varujú, že priemysel poskytne producentom ropy zámienku, aby pokračovali v jej ťažbe. Spoločnosť Heirloom získala vlani 53 miliónov dolárov od investorov ako Climate Innovation Fund spoločnosti Microsoft a Breakthrough Energy Ventures Billa Gatesa. Ich cieľom je do roku 2030 stanoviť cenu na 100 dolárov za tonu uhlíka.
Biliónový trh
Bidenova administratíva podporuje túto technológiu. V auguste ministerstvo energetiky zverejnilo, ktoré projekty získali v rámci prvej vlny 3,5 miliardy dolárov na financovanie rozvoja uzlov DAC v USA. Je to v súlade s klimatickými cieľmi.
Výskum ukazuje, že na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bude nutné stiahnuť miliardy ton skleníkových plynov zo vzduchu každý rok do polovice storočia; okrem toho je potrebné aj okamžité zníženie emisií. Trh s uhlíkom by podľa Bloombergu mohol do roku 2037 dosiahnuť bilión dolárov.
„Zaumienili sme si vyvinúť technológiu, ktorá zníži typické náklady spojené s priamym zachytávaním uhlíka zo vzduchu,“ povedal vedúci inovácií a spoluzakladateľ spoločnosti Heirloom Noah McQueen. „Táto cesta nás napokon priviedla k vápencu. Ide o horninu, ktorá má všetko, čo potrebujeme na zachytenie miliónov a nakoniec miliárd ton oxidu uhličitého z atmosféry. Je bezpečný, nachádza sa takmer všade na Zemi a je lacný,“ dodal.
Aktivisti bijú na poplach
Aj keď spoločnosť Heirloom uviedla, že svoju technológiu nepoužije na udržanie priemyslu fosílnych palív, mnohí ochrancovia životného prostredia a miestne komunity sú stále proti tejto technológii ako celku. Majú obavy o bezpečnosť v súvislosti s prasknutými potrubiami a masovou otravou plynom. Tiež sa obávajú, že štátni a federálni lídri hazardujú s technológiou, ktorá je do značnej miery nevyskúšaná a príliš drahá na prevádzku. Pre porovnanie, najväčšie zariadenie DAC na svete, postavené švajčiarskym startupom Climeworks, odstraňuje tisíc ton oxidu uhličitého ročne.
„Sme veľmi znepokojení,“ povedala Katie Valenzuelaová z California Environmental Justice Alliance. „Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu stále vyvoláva rovnaké obavy, a bez zavedenia bezpečnostných opatrení môže mať negatívne vplyvy na komunity v prvej línii."
Výskum však ukazuje, že odstránenie uhlíka z atmosféry je nevyhnutné na to, aby sa podarilo splniť cieľ a Spojené štáty sa do roku 2050 stali uhlíkovo neutrálnou krajinou. Kalifornia sa spolieha na metódy zachytávania a odstraňovania uhlíka, aby eliminovala približne 100 miliónov ton CO2 ročne, čím by dosiahla uhlíkovú neutralitu už do roku 2045.