Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri takmer tretina (31 percent) opýtaných vo veku 18 až 60 rokov. V pondelok o tom informovala spoločnosť mBank na základe prieskumu, ktorý pre nich uskutočnila agentúra Focus.
„Často ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem," konštatuje sociológ a riaditeľ agentúry Martin Slosiarik.
Presne 7 percent respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 percent o jeho väčšinu a 15 percent prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu.
„Naopak, približne polovici (52 percent) Slovákov sa príjem nezmenil a necelá pätina (17 percent) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem," uviedla banka.
Osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom z nízkopríjmových domácností.
„O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37 percent respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur a 47 percent opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 eur," vyčíslila spoločnosť.
Doplnila, že znižovanie osobného mesačného príjmu má oproti predchádzajúcim prieskumom klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 percent
respondentov a v predminulom roku klesol príjem 32 percent opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá, zo 7 percent v roku 2020 na predvlaňajších 11 percent.
Viac ako dve tretiny (69 percent) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov má finančnú rezervu. Štvrtina (25 percent) opýtaných disponuje rezervou približne vo výške jedného mesačného platu a takmer pätina (19 percent) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných výplat. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich platov má necelá desatina (9 percent) a 16 percent opýtaných si odložilo vyše šesť mesačných platov, vyčíslila firma. Doplnila, že finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 percent) respondentov.
Takmer dve tretiny (60 percent) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie, najčastejšie tak, že obmedzili výdavky. Viac ako tretina (35 percent) opýtaných v novembri uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí, vyplynulo z dopytovania. Ďalších 18 percent začalo pravidelné sporenie a 12 percent muselo siahnuť do svojich úspor.
V porovnaní s výsledkami prieskumu v predminulom roku nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili, z 50 percent v predminulom roku na vlaňajších 40 percent. Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia, z 13 percent v roku 2021 na 18 percent vlani, uzavrela spoločnosť.
