Štyridsaťosemročný autokrat odstavil podľa očakávania dvoch protikandidátov do polohy štatistov a nechal sa oslavovať ako otec vlasti a garant sýrskej štátnosti.
„Fuj, fraška!“
Západ so spojencami v Perzskom zálive (s výnimkou Iránu) označil sýrske voľby za frašku. "Odtrhnutý od reality pokračuje režim Asadovcov organizovanými voľbami v 40-ročnom násilnom útlaku, ktorý brutálne potláča politickú opozíciu a neplní túžby Sýrčanov po mieri a prosperite," tlmočila novinárom vo Washingtone hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Marie Harfová.
Ani šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová nenašla pre Asadov efektne režírovaný volebný triumf vľúdnejšie slová. Podľa nej boli „nelegitímne a podkopali politické snahy nájsť riešenie hrozného konfliktu“. Zároveň v mene Bruselu vyzvala „režim, aby obnovil skutočné politické rokovania“.
Priestor na politický dialóg sa však od vypuknutia arabskej jari v Sýrii pred troma rokmi zúžil takmer na nulu. B. Asad vtedy tvrdo zatočil s politickými a spoločenskými hnutiami volajúcimi po zreformovaní politického systému. Tých vyzývateľov, ktorých neuvrhol za mreže, vyhnal do exilu, čím potvrdil podozrenie Západu, že považuje pluralitnú demokraciu za existenčnú hrozbu.
Dedo bojovník, otec intrigán
Nie pre Sýriu ako krajinu, ale pre dynastiu Asadovcov. Na politickej aréne Sýrie sa objavila pred necelými sto rokmi, keď Bašárov starý otec Alí Sulajmán viedol ako jeden z kmeňových náčelníkov konfederácie alavitov protikoloniálny odboj proti francúzskej správe. Súkmeňovci ho za chrabrosť nazvali Lev (al-Asad), z čoho si neskôr vytvoril svoje meno.
Časom sa však naučil s Francúzmi vychádzať. Za to mu ponechali voľnosť pri riadení vnútorných záležitostí kmeňa. Francúzi poskytovali šiítskym alavitom ochranu pred okolitými sunitskými kmeňmi, čím si ich politicky zaväzovali.
Po skončení druhej svetovej vojny sa Sýria osamostatnila a menšinoví alaviti sa pri hľadaní ochrany pred sunitskou väčšinou upínali k armáde a k sekulárnym socialistom. Bašárov otec Háfiz Asad vstúpil už ako stredoškolák do socialistickej strany arabskej obrody (Baas) a urobil v nej raketovú kariéru. Vynikal usilovnosťou. Vyštudoval vojenskú leteckú akadémiu a absolvoval dôstojnícke kurzy v Egypte i Moskve.
V roku 1963 už patril medzi členov vojenského výboru, ktorý uskutočnil vojenský prevrat. Prebral funkciu náčelníka vojenského letectva a pokračoval v politických intrigách. Prevrat v roku 1966 mu vyniesol kreslo ministra obrany. Pučom v novembri 1970 sa ujal moci, ktorú si upevnil ako ministerský predseda a v marci 1971 zacementoval ako prezident. Ostal ním takmer tri desaťročia.
Z lekára vladár
Za následníka si vybral prvorodeného syna Básila, ktorý ale zomrel pri autohavárii, a nástupníctvo pripadlo na tichého a plachého Bašára. V tom čase pracoval už niekoľko rokov ako oftalmológ v Londýne. Otec ho však povolal domov, aby sa pripravoval na vojenskej akadémii na budúce vládnutie.
Po otcovom úmrtí v júni 2000 presadila štátostrana Baas v parlamente zníženie vekovej hranice pre výkon prezidentskej funkcie z ústavne predpísaných 40 na Bašárových 34 rokov. Pridelili mu aj hodnosť brigádneho generála a uvoľnili stoličku straníckeho predsedu. Zasadol na ňu 17. júla 2000.
Nová ústava z predvlaňajška mu dovolí zotrvať na najvyššom poste dve sedemročné obdobia za sebou, bez ohľadu na dve už „odslúžené“. Tridsaťštyriročný Bašár si krátko po inaugurácii priviedol do Damasku z Londýna nevestu Asmu, ktorá tam pracovala v bankovníctve. Narodila sa v Londýne sýrskym rodičom strednej spoločenskej triedy a vypracovala ako investičná poradkyňa v prominentných bankových domoch ako Deutsche Bank a J.P. Morgan.
Europeizovaný manželský prezidentský pár vniesol do Sýrie svieži vietor a smelšie otváral štátom kontrolovanú ekonomiku súkromnému sektoru. Hospodárska liberalizácia však v podmienkach skostnatenej politickej diktatúry Asadovcov ustrnula a atrofovala. Hospodárske sankcie uvalené Západom nahrávali formovaniu oligarchickej triedy z radov silových zložiek a strany Baas. Tú zbavila ústava z februára 2012 monopolu na politickú moc, v dôsledku čoho slabne jej vplyv na ekonomiku.
Naopak, ústavné zavedenie pluralitnej demokracie umožňuje všemocnému prezidentovi zavádzať systém politicko-hospodárskeho klientelizmu postavený na vernosti hlave štátu. B. Asad opiera svoju mocenskú pyramídu o klan Asadovcov, kmeň alavitov a generalitu silových zložiek. Všetkým poskytuje príležitosť utešene bohatnúť.
Vazal Moskvy
Dôvody dlhovekosti panovania Asadovcov však nespočívajú iba vo vodcovských či manažérskych schopnostiach oboch prezidentov alebo spokojnosti Sýrčanov so stranou Baas, ktorá vznikla ako panarabské socialistické hnutie a vládla aj v Iraku. Asadovský režim profitoval, podobne ako egyptský, zo súperenia svetových veľmocí.
Do pádu železnej opony to bola rivalita Sovietskeho zväzu s USA, keď Moskva a Washington podporovali desiatky klientskych štátov v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike a súťažili o priazeň nie menšieho počtu ďalších, združených v Hnutí neangažovaných krajín, známejšom pod anglickou skratkou NAM (Non-Aligned Movement). Sýria patrí medzi jeho členov už jubilejných 50 rokov. Napriek úsiliu o vedenie nezávislej politiky a vyboxovanie si čo najširšieho manévrovacieho priestoru medzi Moskvou a Washingtonom ostávala po väčšinu desaťročí pripútaná viac k Moskve.
Spôsobovala si to sama ostrým nepriateľstvom voči susednému Izraelu, s ktorým viedla vojny a pokračuje v ozbrojených šarvátkach. Tak sa odrezáva od dodávok amerických zbraní a každoročnej vojenskej pomoci z USA i priazne amerických investorských kruhov. Otec a syn Asadovci neuzavreli na rozdiel od Egypta a Jordánska s Izraelom mierovú zmluvu. Na vlastnú škodu, pretože ostávali závislí na vojenskej pomoci od Ruska ako jeho klientsky štát.
Moskva za to dostáva k dispozícii námornú základňu v Tartúse – jedinú v Stredomorí, no v mnohých ohľadoch ju patronát nad Sýriou neúnosne zaťažuje. Rusko nedokáže kontrolovať správanie sýrskych vojsk na Golanských výšinách, kde pokračujú napriek existencii bezpečnostnej zóny OSN ozbrojené incidenty. Rusko si vylepšuje vďaka vysokému demografickému zastúpeniu ruskojazyčných prisťahovalcov v židovskom štáte vzťahy s Izraelom a desí ho posúvanie ohnísk bojov občianskej vojny v Sýrii zo severu na juh ku Golanským výšinám.
Ošľahaná bojmi
Sýrska vláda stratila počas tri roky trvajúcej občianskej vojny kontrolu zhruba nad polovicou územia štátu obývanou vyše tretinou z 22 miliónov obyvateľov. Vojna vyhnala z domovov okolo desať miliónov Sýrčanov, z toho takmer tri milióny za hranice. Maličký susedný Libanon ich musel ubytovať vyše milióna, Turecko tri štvrte milióna a Jordánsko 600-tisíc. Najkrutejšie zverstvá nepáchajú vládne vojská ani Západom podporovaná Free Syrian Army (FSA), ale ťažko čitateľné oddiely a milície sfanatizovaných islamistov prijímajúce dobrovoľníkov zo všetkých svetadielov.
Občianska vojna preverila krvou vernosť sýrskeho dôstojníckeho zboru svojmu prezidentovi. Odpadlíkov a prebehlíkov k nepriateľovi zreteľne ubúda. Skúsenosti s vedením asymetrickej vojny s rôznorodými protivníkmi zocelili sýrsku armádu. Naučila sa pomerne rýchlo obnovovať na znovu dobytých územiach poriadok a podľa možností aj dodávky elektriny a vody. B. Asad sa tak mohol stať pre časť populácie bralom istoty a hrádzou proti radikálnemu islamizmu.
Cena zlata
Napriek tomu čaká Sýriu neľahká budúcnosť. B. Asad ostáva ako hlava štátu pre Západ a jeho spojencov v arabskom svete neprijateľný. Americký prezident Barack Obama avizoval koncom minulého mesiaca v široko publikovanom prejave na vojenskej akadémii vo West Pointe zvýšenie pomoci sýrskym povstalcom i susednému Jordánsku, Libanonu a Turecku. Sýrii hrozí s veľkou pravdepodobnosťou fragmentácia na spôsob Iraku, Líbye a predtým Libanonu. Asadoví alaviti by si zrejme udržali kmeňové územie pri stredomorskom pobreží, no o všetko ostatné by sa muselo v krajine bojovať alebo handlovať.
V tomto ohľade by do pomerov v oslabenej Sýrii zasahovali viac než dosiaľ svetové veľmoci a nadnárodný kapitál. Sýria má podobne ako Ukrajina územie s nesmiernou strategickou dôležitosťou pre svetové hospodárstvo a najmä energetiku. Je stredomorským štátom s náleziskami ropy a zemného plynu na súši, ku ktorým treba prirátať ešte plne nezmapované podmorské zdroje. Tie má i susedný Izrael a Libanon a neďaleký Cyprus, čím sa vytvára vo východnom Stredomorí dostatočný potenciál na vývoz dvom hlavným skupinám odberateľov. Plynovodmi na Západ do EÚ a na východ do Pakistanu, Indie a Číny. Cez Sýriu i oboma smermi súčasne. Čína, Rusko a Irán so Sýriou preto vážne rátajú. I preto má jej územie doslova cenu zlata.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Sýrske voľby v obrazoch
Zdroj: SITA/AP/SANA
Nikto nepochyboval, že voľby vyhrá sýrsky prezident Bašár Asad. Na snímke so svojou manželkou Asmou, ktorá vyrastala v Británii.
Zdroj: SITA/AP
Asadove plagáty na starej vlakovej stanici v Damasku.
Zdroj: SITA/AP
Prívrženci prezidenta jazdili po Damasku v pomaľovaných autách...
Zdroj: SITA/AP
...alebo si pichali špendlíkom do prsta, aby B. Asada mohli voliť vlastnou krvou.
Zdroj: SITA/AP
Jeden z dvoch súperov Hasan Núrí nazval prezidenta „veľkým vodcom“, kritizoval len jeho ekonomickú politiku.
Zdroj: SITA/AP
Víťazstvo oslavovali členovia sýrskych bezpečnostných síl v Damasku streľbou.
Zdroj: SITA/AP
Utečenci voliť nemohli, ak nevycestovali zo Sýrie oficiálne. Na snímke tábor v jordánskom Zaatarí, kde OSN eviduje 85-tisíc utečencov. V minulosti ich bolo ešte viac, čo zo Zaatarí tvorilo štvrté najväčšie jordánske mesto.
Zdroj: SITA/AP/Edlib News Network
Odporcovia B. Asada demonštrovali... (snímka z mesta Kafr Nabl je od skupiny Edlib News Network, AP overovala jej autenticitu na základe ďalších údajov)
Zdroj: SITA/AP/Aleppo Media Center
...alebo ich ostreľovali (snímka z mesta Halab je od skupiny Aleppo Media Center, AP overovala jej autenticitu na základe ďalších údajov).
Zdroj: SITA/AP
Priaznivci B. Asada z radov Sýrčanov a Palestínčanov v utečeneckom tábore pri meste Nábulus na Západnom brehu Jordánu. Okrem plagátu zo sýrskym prezidentom ukazujú aj fotografiu vodcu hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.
Ako sa volilo v Sýrii
- sýrske voľby prebehli len na územiach, ktoré kontroluje vláda. Ich rozsah sa však v posledných mesiacoch zväčšil, v máji napríklad rebeli opustili mesto Homs. Z veľkých miest sa vôbec nehlasovalo len v Rakke, ktorú ovláda radikálna skupina Islamský štát v Iraku a Levante.
- voľby s viacerými kandidátmi prebiehali po prvý raz. Predtým sa konávali len referendá, ktoré potvrdzovali prezidentov v úrade. V roku 2000 získal B. Asad 99,7 percenta kladných hlasov, v roku 2007 99,8 percenta. Bašárov otec Háfiz vykazoval v niektorých plebiscitoch čísla blízke sto percentám.
- okrem Bašára Asada kandidovali len dvaja menej známi politici. Opozícia sa nemohla pokúsiť ani teoreticky, pretože exiloví politici kandidovať nemohli
- utečenci v zahraničí (ich aktuálny počet UNHCR odhaduje na približne dva milióny) mohli voliť len v prípade, že Sýriu opustili legálne. Týka sa to len malej časti z nich. Ďalšie milióny ľudí opustili svoje domovy a nachádzajú sa na iných miestach v Sýrii
- americký denník Washington Post spomínal povesti medzi obyvateľstvom, že za neúčasť hrozila strata štátneho zamestnania alebo neúspech na skúškach v škole. Pripustil však, že mnohí B. Asada volili, pretože nevideli k jeho režimu alternatívu.
- čísla zverejnené predsedom sýrskeho parlamentu hovoria, že B. Asad získal 88,7 percenta hlasov pri 73-percentnej účasti.
- americký šéf diplomacie John Kerry označil počas návštevy susedného Libanonu sýrske voľby slovami „great big zero“, keďže milióny ľudí nemohli hlasovať. Za nelegitímne považuje hlasovanie aj EÚ. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí, naopak, tvrdil, že voľby prebehli v spravodlivej a slobodnej atmosfére, hoci nemohli byť na 100 percent demokratické pre prebiehajúci vojnový konflikt
Staršie vydania Volieb vo svete si môžete prečítať po kliknutí na tento link
