Svet vstúpil do novej zlatej éry. Neprináša blahobyt, ale nebezpečie

Menej ako kilometer od luxusného singapurského letiska Changi sa nachádza nenápadný biznis park, kde sídlia logistické firmy a back-office bankové inštitúcie. Jedna z budov je iná, za mohutnými oceľovými dverami sa ukrýva viac ako miliarda dolárov v zlate, striebre a ďalších cennostiach. „The Reserve“ stráži desiatky súkromných trezorov, tisíce bezpečnostných schránok a obrovský sklad, kde vzácne kovy stoja na regáloch siahajúcich do výšky troch poschodí.

Zlato zažíva mimoriadnu renesanciu. Za posledný rok investori nakupovali, čím jeho cena vzrástla o 38 percent na viac ako 2 700 dolárov za uncu – čo je historický rekord. Zlaté tehličky sa objavili už aj na pultoch amerického maloobchodníka Costco a v juhokórejských obchodoch CU, keďže inflácia a obavy z vojny zvýšili záujem bežných spotrebiteľov. Centrálne banky tiež vo veľkom kupovali. Svet vstúpil do novej zlatej éry, píše The Economist.

Profesionálni investori sú často skeptickí voči vzácnym kovom, a to z dobrého dôvodu. Zlato nevytvára žiadny príjem. Jeden z najuznávanejších z nich Warren Buffett tvrdí, že stávky na zlato robia tí, ktorí sa boja iných aktív. Medzi americkými inštitucionálnymi investormi, ktorí spravujú viac ako 100 miliónov dolárov v aktívach, len štvrtina uvádza, že vlastní podiely v zlatých fondoch obchodovaných na burze (ETF). Iba 1,5 percenta ich aktív je investovaných do zlata. To tiež vysvetľuje, prečo objem podielov v ETF naviazaných na zlato nerastie, aj keď cena zlata stúpa.

Súkromné rodinné kancelárie, preferovaný investičný nástroj bohatých, naopak rastú rýchlo – aktíva pod ich správou stúpli z 3,3 bilióna dolárov v roku 2019 na 5,5 bilióna dolárov dnes. Podľa spoločnosti Campden Wealth viac ako dve tretiny rodinných kancelárií investujú do zlata. Veľká časť dopytu pochádza z Ázie: Čína a India predstavujú pätinu svetovej ekonomiky, no ich spotreba fyzického zlata tvorí polovicu globálneho dopytu. Jedinými Európanmi, ktorí zdieľajú podobné nadšenie, sú Nemci a Švajčiari.

Navyše, čínska a indická náklonnosť k zlatu rastie. Kríza v realitnom sektore v Číne núti ľudí s kapitálom hľadať iné spôsoby. Nákupy zlatých tehličiek a mincí vzrástli o 44 percent za posledný rok do júna oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Ďalšou skupinou investorov, ktorá stála za nedávnym rastom ceny zlata, sú rezervní manažéri v centrálnych bankách – možno najparanoidnejšia a najkonzervatívnejšia skupina investorov. Podiel zlata v rezervách centrálnych bánk klesal celé desaťročia – z takmer 40 percent v roku 1970 na iba šesť percent v roku 2008. V poslednom období začal znova rásť a minulý rok dosiahol 11 percent, čo je najvyššia úroveň za viac ako dve desaťročia.

Podstatnou otázkou teda je, do akej miery je zlato užitočné v kríze. Nicholas Mulder z Cornellovej univerzity poznamenáva, že ho možno predávať v malých množstvách v politicky neutrálnom Perzskom zálive výmenou za rôzne meny. Ultrabohatí investori môžu tiež nakúpiť viac zlata. Pre predajcov sú ale skutočným cieľom inštitucionálni investori: len malý podiel z desiatok biliónov dolárov, ktoré spravujú, by znamenal obrovský prínos.

Banka Goldman Sachs poznamenáva, že dopyt po ETF naviazaných na zlato zvyčajne stúpa len vtedy, keď americké úrokové sadzby klesajú, a nie v očakávaní tohto poklesu. Typicky zníženie sadzby o štvrť percenta zvýši držby zlatých ETF o 60 ton – čo je aktuálne hodnota približne päť miliárd dolárov – počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Slová W. Buffetta, že zlato si vyžaduje strach a vieru, že sa tento strach rozšíri, sú pravdivé. Momentálne je veľa investorov, ktorí sa boja, uzatvára The Economist.

Ďalšie dôležité správy