Vlády a investorov zaujíma Arktída čoraz viac. Jej moria a tundry sú totiž plné ropy, plynu a nerastov kľúčových pre zelenú transformáciu a modernizáciu obranného priemyslu. Sibír napríklad skrýva najväčšie známe ložiská titánu, ruský Norilsk zas obrovské zásoby paládia a kanadské teritórium Nunavut železnej rudy.
Ešte donedávna ostávali tieto kovy v zemi, no nie preto, že by o nich ľudia nevedeli. Hlavným dôvodom bola ich príliš nákladná ťažba. Klimatické zmeny a roztápajúci sa ľad však podľa Madsa Fredericksena z Arktickej hospodárskej rady tento proces značne uľahčujú. Náklady na ťažbu kritických nerastov klesajú s každým centimetrom odkrytej pôdy. Zamrznutý región tak ponúka svetovým mocnostiam skvelú šancu, ako znížiť závislosť od Číny. Strategický význam Arktídy zvyšuje okrem bohatých ložísk navyše aj jej blízkosť k hlavným globálnym trhom a námorným trasám.
Poistka proti Číne
Honbu za nerastmi v Arktíde poháňajú najmä geopolitické záujmy Európy či Spojených štátov, ktoré sa snažia znížiť závislosť od Číny. Tá totiž kontroluje vyše 60 percent globálnej produkcie vzácnych zemín. Vďaka pokročilým spôsobom rafinácie a spracovania, ktoré sú kľúčové pre výrobu vysokokvalitných materiálov používaných v elektronike, obnoviteľných zdrojoch energie a obrannom priemysle, sa jej podarilo v tejto oblasti vytvoriť kvázimonopol.
Kedysi boli najvýznamnejším producentom vzácnych zemín Spojené štáty, no ich ťažba začala na Západe v priebehu rokov čoraz viac upadať. Výrobu a spracovanie strategických materiálov tak do rúk zobrala Čína. Tej v tomto smere pomohli najmä veľké vládne investície, nižšie náklady na pracovnú silu a nižšie štandardy bezpečnosti pri ťažbe, ako aj menej prísne environmentálne normy.
Keď Čína v roku 2010 dočasne zablokovala vývoz vzácnych zemín do Európy, Spojených štátov a Japonska, krajiny si uvedomili, ako veľmi sú od jej dodávateľského reťazca závislé. Museli sa tak s cieľom zmierniť ekonomické riziko začať obzerať po alternatívnych zdrojoch. Práve tu prichádza na scénu Arktída s jej sľubnými ložiskami.
Grónsko pod miliardy rokov starými stuhnutými magmatickými komorami ukrýva nielen najväčšie ložisko vzácnych zemín na Západe, ale aj najväčšie zásoby niklu a kobaltu na celej severnej pologuli. Ak sa odhady vedcov potvrdia, ich ťažba zmení svetový trh. Zásoby v náhornej plošine Kvanefjeld na juhozápadnom cípe Grónska by mohli pokryť minimálne štvrtinu súčasného dopytu po vzácnych zeminách.
Podľa viacerých expertov je bezpečnosť v oblasti kritických minerálov neodmysliteľne spojená s eskalujúcou obchodnou vojnou medzi USA a Čínou. Novozvolený americký prezident Donald Trump sa už Pekingu stihol povyhrážať zavedením exportných ciel, čím pripravil pôdu pre odvetné kroky od jedného z najväčších obchodných partnerov Spojených štátov. Čína si totiž veľmi dobre uvedomuje svoju silnú pozíciu.
Prognózy 2025
Ceny vzácnych zemín v roku 2024 prevažne klesali a podľa Jana Gieseho z Tradiumu to nebude inak ani v roku 2025. Austrálska ťažobná spoločnosť Lynas Rare Earths sa domnieva, že ceny vzácnych zemín zostanú budúci rok volatilné, kým nedôjde k posilneniu čínskej ekonomiky. Až dve tretiny dopytu po magnetoch z neodymia a železa (NdFeB) smerujú do tradičných aplikácií, ktoré sú silne vystavené čínskemu sektoru nehnuteľností a stavebníctva.
Dopyt po magnetoch zo vzácnych zemín bude v roku 2025 rovnako ako posledných päť rokov aj naďalej rásť, no pomalšie, než sa pôvodne očakávalo. „Väčšina odborníkov očakávala deväťpercentný nárast podľa objemu. Myslím si, že bude skôr na úrovni piatich percent,“ uviedol John Ormerod z metalurgickej poradenskej firmy JOC LLC. Expert Constantine Karayannopoulos nevidí budúci rok až tak tragicky. Podľa neho začnú zásoby vzácnych zemín klesať a ceny rásť.
Ďalšie dôležité správy
