Po pandémii prichádza nová hrozba v oblasti verejného zdravia. Globálne otepľovanie totiž čoraz viac komplikuje boj proti šíreniu superbaktérií odolných voči liekom, píše portál CNBC.
Antimikrobiá, medzi ktoré patria aj život zachraňujúce antibiotiká a antivirotiká, sú lieky na prevenciu a liečbu infekcií u ľudí a zvierat. Ich nadmerné a nesprávne používanie je hlavnou príčinou vzniku fenoménu antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Dochádza k nemu vtedy, keď sa u mikroorganizmov, akými sú baktérie, vírusy, huby a parazity, vyvinie schopnosť pretrvať v organizme či v ňom dokonca rásť aj napriek prítomnosti liekov, ktoré ich mali zabiť.
Antimikrobiálna rezistencia, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označila za „tichú pandémiu“, je často prehliadanou a prehlbujúcou sa globálnou krízou v oblasti verejného zdravia. Úrad pre zdravie Organizácie Spojených národov v minulosti označil AMR za jednu z desiatich najväčších hrozieb v oblasti ľudského zdravia, pričom odhaduje, že každý rok podľahne rezistentným patogénom približne 1,3 milióna ľudí.
Ak svet okamžite nezačne situáciu riešiť, toto číslo podľa WHO „výrazne stúpne“, čo povedie k vyšším nákladom v oblasti verejného zdravotníctva, ekonomickým a sociálnym nákladom, ako aj nárastu chudoby, a to najmä v krajinách s nízkymi príjmami.
Príprava na superbaktérie
Viaceré štúdie odhalili, že zmena klímy krízu súvisiacu s AMR ešte viac zhoršuje.
„Zmena klímy je dôležitá vzhľadom na to, čo sa deje s našou planétou, a problém je v tom, že čím viac teplota stúpa, tým viac sa môžu prenášať infekčné choroby vrátane AMR baktérií,“ vysvetlila Tina Joshiová, docentka molekulárnej mikrobiológie na Univerzite v Plymouthe v Spojenom kráľovstve.
Program OSN pre životné prostredie začiatkom tohto roka vydal správu s názvom „Príprava na superbaktérie“, v ktorej ilustruje úlohu klimatickej krízy a ďalších environmentálnych faktorov pri rozvoji, šírení a prenose AMR.
Patria medzi ne vyššia teplota, ktorá súvisí s rýchlosťou šírenia génov odolných voči antibiotikám medzi mikroorganizmami, vznik AMR v dôsledku extrémnych poveternostných udalostí a zvýšené úrovne znečisťovania, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj odolnosti u baktérií.
Investične nezaujímavá oblasť
Robb Butler, riaditeľ oddelenia pre prenosné choroby, životné prostredie a zdravie v WHO Europe, opísal AMR ako „naliehavú globálnu výzvu v oblasti zdravia“. „Ide o obrovské bremeno, ktoré len členské štáty EÚ ročne stojí zhruba 1,5 miliardy eur vo forme zdravotných nákladov či straty produktivity. Je to výzva neobyčajných rozmerov,“ dodal.
Butler aj napriek tomu vyjadril nádej, že nadchádzajúca klimatická konferencia COP28 v Spojených arabských emirátoch poskytne medzinárodným politikom priestor, aby uznali súvis medzi klimatickou krízou a AMR.
„Problém je v tom, že vývoj antibiotík nie je pre priemysel veľmi atraktívny. Sú drahé, sú vysoko rizikové a za posledných 20 rokov neboli vyvinuté žiadne antimikrobiálne lieky s dostatočne jedinečnými vlastnosťami na to, aby zabránili rezistencii,“ zdôraznil riaditeľ.
Butlerovi robí najväčšie obavy otázka, ako motivovať priemyselných lídrov k tomu, aby začali AMR riešiť v čase, keď si plne uvedomujú, že by pre nich bolo lepšie investovať do iných oblastí výskumu a vývoja, akým je výroba čoraz populárnejších a vysoko ziskových liekov na chudnutie.
Vývoj antibiotík nie je zisková oblasť, dodal Butler s tým, že investovať do tohto druhu liekov nie je z ekonomického hľadiska výhodné, čo svetu antimikrobiálnej medicíny spôsobuje problémy.
Ďalšie dôležité správy
