Najväčší, najrýchlejší a najrozsiahlejší nárast dlhu od druhej svetovej vojny spôsobil, že globálna zadlženosť dosiahla úroveň 315 biliónov dolárov. „Tento nárast predstavuje druhý štvrťročný rast za sebou a bol spôsobený predovšetkým rozvíjajúcimi sa trhmi, kde dlh vzrástol na bezprecedentné maximum vyše 105 biliónov dolárov. To je o 55 biliónov dolárov viac ako pred desiatimi rokmi,“ uviedol Inštitút medzinárodných financií (IIF) vo svojej štvrťročnej správe Global Debt Monitor.
Portál CNBC upozorňuje, že približne dve tretiny z dlžných 315 biliónov dolárov pochádzajú z vyspelých ekonomík, pričom Japonsko a Spojené štáty prispievajú k tejto sume najviac. Pomer dlhu k HDP pre vyspelé ekonomiky, ktorý sa považuje za ukazovateľ schopnosti krajiny splácať svoje, však vo všeobecnosti klesá.
Na druhej strane, rozvíjajúce sa trhy mali dlh vo výške 105 biliónov dolárov, ale ich pomer dlhu k HDP dosiahol nové maximum 257 percent, čím sa celkový pomer prvýkrát za tri roky zvýšil. Čína, India a Mexiko boli najväčšími dlžníkmi, uvádza správa.
IIF identifikoval neustupujúcu infláciu, zhoršujúce sa obchodné vzťahy a geopolitické napätie ako faktory, ktoré by mohli zvýšiť tlak na náklady financovania na globálnej úrovni. Z celkového dlhu 315 biliónov dolárov, dlh domácností, ktorý zahŕňa hypotéky, kreditné karty a študentský dlh, dosiahol 59,1 bilióna dolárov. Korporátny dlh, ktorý firmy využívajú na financovanie svojich operácií a rastu, dosiahol 164,5 bilióna dolárov, pričom len finančný sektor z tejto sumy tvorí 70,4 bilióna dolárov. Verejný dlh tvoril zvyšok na úrovni 91,4 bilióna dolárov.
Ďalšie dôležité správy
