Keď estónska premiérka Kaja Kallasová odcestovala v novembri do Washingtonu, nestretla sa len s terajšími predstaviteľmi Bieleho domu. Nevynechala ani rozhovory s kľúčovými spojencami exprezidenta Donalda Trumpa, uvádza Bloomberg.
Mesiac predtým navštívil jej minister zahraničných vecí továreň Lockheed Martin v Arkansase, aby sa poďakoval za dodávku raketometov Himars, ktoré sú vraj zárukou bezpečnosti jeho krajiny. „Je dôležité, aby sme tieto posolstvá preniesli nielen do Washingtonu, ale aj do inej časti americkej spoločnosti, do štátov, ktoré sú možno trochu konzervatívnejšie,“ povedal Margus Tsahkna novinárom.
Ide len o jeden z príkladov toho, ako sa krajiny na celom svete pomaly, ale isto pripravujú na možný Trumpov návrat do Bieleho domu. Je to realita, ktorá pravdepodobne zarezonuje aj na tohtotýždňových stretnutiach ekonomickej elity v Davose. Treba pripomenúť, že súčasný demokratický prezident Joe Biden v celonárodných prieskumoch zaostáva.
Viacerí zo svetových lídrov verejne bijú na poplach. „Je to jednoznačne hrozba,“ povedala minulý týždeň pre francúzsku televíziu prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová s odvolaním sa na ponaučenia z prvého Trumpovho funkčného obdobia.
Rozhovory s vládnymi predstaviteľmi od Európy po Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku odhalili ich obavy z negatívneho vplyvu D. Trumpa na bezpečnosť, obchod, klimatické opatrenia a rovnováhu globálnej moci. Mnohí spojenci USA sú znepokojení jeho rétorikou „America First“ a hrozbami odchodu z NATO, nehovoriac o jeho protekcionistickej obchodnej politike. Na samitoch Európskej únie sa niektorí lídri boja čo i len spomenúť vyhliadku na jeho návrat, pretože sa obávajú, že by sa stala pravdepodobnejšou, uviedol jeden nemenovaný vysokopostavený diplomat.
Keďže invázia Vladimira Putina na Ukrajinu smeruje do tretieho roku, rok 2024 by pre bezpečnosť Európy mohol byť bodom zlomu, povedal predstaviteľ jedného z pobaltských štátov, ktorý si takisto neželal byť menovaný.
Trumpovo nespochybniteľné obhajovanie Izraela vo vojne na Blízkom východe vyvolalo u niektorých diplomatov EÚ obavy, že by konflikt v Gaze mohol eskalovať a spustiť tak novú vlnu utečencov smerujúcich do Európy.
Ďalšie dôležité správy
