Vedci sú presvedčení, že ak chce svet znížiť emisie skleníkových plynov, musí konzumovať menej mäsa. Zdá sa, že vlády ich slová neberú príliš vážne. Politici síce v niektorých krajinách stanovili ciele pre postupné vyraďovanie benzínových áut a plynových kotlov, do podobných iniciatív sa v rámci toho, čo občania konzumujú, veľmi púšťať nechcú.
„Spoločnosť nie je na ceste k zníženiu spotreby mäsa a mliečnych výrobkov,“ dodáva pre Financial Times Lewis Bollard, odborník na hospodárske zvieratá v charitatívnej nadácii Open Philanthropy. Američania a Európania v súčasnosti jedia menej hovädzieho a bravčového mäsa než v minulosti, no začali to kompenzovať kuracím mäsom a vajciami..
Celosvetová konzumácia mäsa má do roku 2030 vzrásť o 14 percent oproti obdobiu rokov 2018 až 2020, predpovedá Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Niektoré krajiny sa situáciu snažia aktívne zmeniť. Dánsko spomedzi nich zaznamenalo najväčší pokrok.
V roku 2021 aktualizovala krajina svoje oficiálne výživové smernice a odporučila dospelým obyvateľom, aby týždenne konzumovali iba 350 gramov mäsa, čo zodpovedá približne trom hamburgerom. Jej inštrukcie sú v súlade s návrhmi vedeckej komisie EAT-Lancet. V októbri 2023 sa zas Dánsko stalo prvým štátom, ktorý zverejnil Akčný plán pre rastlinné potraviny. Uviedlo v ňom, že vegánske potraviny sú „budúcnosťou“ stravovania, a vymedzilo kroky na zvýšenie ich ponuky a dopytu.
Dánska vláda pôvodne vyčlenila 675 miliónov dánskych korún (zaokrúhlene 90,5 milióna eur) na fond na podporu rastlinných potravín. Okrem toho sa v poľnohospodárstve zaviazala zaviesť uhlíkovú daň. Snahy Dánska mnohých zaskočili, keďže Dáni v sebe majú hlboko zakorenenú lásku k bravčovému mäsu a krajina sa navyše radí k jeho najväčším vývozcom.
Kľúčom k úspechu je, že dánska vláda sa rozhodla financovať nielen technologicky náročné riešenia, ale aj tie jednoduchšie vrátane vývoja nových fermentovaných produktov či poskytovanie školení pre kuchárov, ktoré ich majú naučiť, ako so zeleninou a strukovinami lepšie pracovať.
Prechod na rastlinnú stravu ale nemusí pri riešení klimatickej krízy stačiť. Poradcovia vlády odhadujú, že poľnohospodárstvo bude v Dánsku do roku 2030 zodpovedať za 40 percent emisií skleníkových plynov.
Ďalšie dôležité správy
