Zdá sa, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem o kompromis, v rámci ktorého by Ukrajina zostala zvrchovaným a nezávislým štátom. A nezáleží vraj ani na tom, aké by boli jej nové hranice, píše Foreign Affairs.
Spoluautorkou analýzy je Fiona Hillová, ktorá pôsobila v administratívach troch bývalých amerických prezidentov.
Kompromis neprichádza do úvahy
Podľa viacerých amerických zdrojov sa v apríli zdalo, že sa ruskí a ukrajinskí vyjednávači dohodli na bodoch predbežného urovnania sporu.
Rusko by sa stiahlo na pozície spred 23. februára, keď malo pod kontrolou Donbas a celý Krym. Výmenou za to by Ukrajina prisľúbila, že sa nebude snažiť stať členom NATO a vystačí si len s bezpečnostnými zárukami hŕstky krajín.
Ako však ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v júli počas rozhovoru s ruskými médiami povedal, takýto kompromis už neprichádza do úvahy. Ani keby Ukrajina dala Rusku celý Donbas, tak by to nestačilo.
Ruská prestávka
Ak sa k rokovaniam s Ruskom nebude pristupovať opatrne a za silnej západnej podpory Ukrajiny, tak pre Moskvu nebudú ničím viac než prestávkou, konštatuje Foreign Affairs. Po nejakom čase by Rusko pokračovalo vo svojich vojnových snahách a snažilo sa podkopať ukrajinskú vládu.
Moskva by sa pravdepodobne najprv pokúsila dobyť Odesu a iné čiernomorské prístavy. Cieľom by bolo spraviť z Ukrajiny vnútrozemskú krajinu, ktorá nebude z ekonomického hľadiska životaschopná.
Ak sa to Putinovi podarí, tak by znovu zaútočil na Kyjev, aby zosadil súčasnú vládu a dosadil na čelo krajiny svoju bábku. Putinova vojna na Ukrajine sa tým pádom podľa časopisu zrejme ešte viac predĺži.
Kľúčová domáca politika
Udržať si odhodlanie a jednotu je výzvou, s ktorou sa Západ musí momentálne popasovať. Okrem toho bude musieť rozšíriť medzinárodnú podporu Ukrajiny a predísť vyhýbaniu sa sankciám.
Nebude to ľahká úloha. Čím dlhšie bude táto vojna trvať, tým väčší vplyv bude mať podľa časopisu domáca politika na jej priebeh.
Rusko, Ukrajinu a Spojené štáty čakajú v roku 2024 prezidentské voľby. Ak v USA znovu vyhrá Donald Trump alebo jemu podobný republikán, tak sa podpora Ukrajiny zosype.
Domáca politika bude hrať významnú úlohu aj mimo tieto tri krajiny či Západ ako taký. Amerika a jej spojenci sa síce snažia Rusko izolovať, no mnoho štátov na juhu, na čele ktorých je Čína, vníma súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu iba ako miestny európsky konflikt, ktorý sa ich netýka.
Čína dokonca Rusko podporila, odmietla voči nemu zaviesť sankcie a vyjadrila mu podporu aj v rámci OSN.
Indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar zosumarizoval postoje mnohých rozvojových krajín, keď sa o Rusku vyjadril ako o veľmi dôležitom partnerovi v mnohých oblastiach.
Podpora globálneho juhu
Palivá, potraviny, hnojivo či zbrane spôsobujú obavy krajín globálneho juhu. Tieto krajiny zjavne netrápi, že Rusko svojím útokom na Ukrajinu porušilo Chartu OSN a medzinárodné právo.
Nielenže väčšina sveta odmieta Rusko kritizovať či naň uvaliť sankcie, ale neprijíma ani názor Západu, pokiaľ ide o to, kto túto vojnu spôsobil či o aký vážny konflikt ide, približuje Foreign Affairs.
Namiesto toho tieto krajiny kritizujú Spojené štáty a argumentujú, že to, čo Rusko na Ukrajine pácha, sa nelíši od toho, čo Spojené štáty robili v Iraku či Vietname. Ruskú inváziu ospravedlňujú tým, že ide o reakciu na hrozbu, ktorú NATO predstavuje.
Zásluhu na tom má propaganda Kremľa, ktorá ešte viac umocňuje Putinove názory na NATO a zástupné vojny.
Zlyhanie inštitúcií
Medzinárodné inštitúcie neboli o nič nápomocnejšie. OSN a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dokázali, že nie sú schopné predísť vojne či ju zastaviť.
Aj ony sa zdajú byť obeťou Putinovho skresleného vnímania histórie a je zjavné, že nedokážu čeliť výzvam súčasnosti, uzatvára Foreign Affairs.
Ďalšie dôležité správy
