Švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv v nedeľu v Štokholme odovzdal Nobelove ceny za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a ekonómiu. Nobelovu cenu za fyziku prevzali Francúzi Pierre Agostini a Anne L'Huillierová a Maďar Ferenc Krausz za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote.
Táto trojica vedcov prispela k tomu, že pohyb na úrovni elementárnych častíc je možné sledovať akoby v spomalenom zábere. Pohyb elektrónov vedia pritom merať v attosekundách, ozrejmil web vedanadosah.cvtisr.sk. L'Huillierová je pritom len piatou ženou poctenou Nobelovou cenou za fyziku.
Nobelovu cenu za chémiu si zo Štokholmu odnášajú americkí vedci Moungi Bawendi a Louis Brus a americký vedec ruského pôvodu Alexey Ekimov (Alexej Jekimov) za objav a syntézu kvantových bodiek (quantum dots). Kvantové bodky sú nanokryštály z polovodičových materiálov schopné viazať nosiče nábojov (fungujú ako potenciálové jamy), ktorých rozmery sa pohybujú okolo dvadsiatich nanometrov. Tieto častice prinášajú veľa možností v oblasti nanotechnológií. Šíria svoje svetlo z televízorov a LED žiaroviek a okrem iného môžu tiež navádzať chirurgov pri odstraňovaní nádorového tkaniva.
Ocenili aj vývoj účinných vakcín proti covidu
V kategórii medicína bola Nobelova cena odovzdaná Katalin Karikóovej a Drewovi Weissmanovi za ich objavy týkajúce sa modifikácií dusíkatých báz, ktoré umožnili vývoj účinných mRNA vakcín prot covidu 19.
Cenu za ekonómiu pod názvom Cena Sveriges Riksbank za ekonomické vedy, niekedy nepresne uvádzanú ako Nobelovu cenu za ekonómiu, prevzala americká ekonómka Claudia Goldinová, ktorú ocenili za prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce, píše web vedanadosah.cvtisr.sk.
Goldinová poskytla svetu prvý ucelený opis zárobkov a účasti žien na trhu práce v priebehu storočí. Jej výskum odhalil príčiny zmien aj hlavné zdroje pretrvávajúcich rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce. Goldinová je len treťou ženou, ktorá toto ocenenie získala. V roku 2009 to bola Američanka Elinor Ostromová a v roku 2019 Francúzka Esther Duflová, ktorá bola zároveň najmladším laureátom.
Cena za literatúru putovala do Nórska
Nobelovu cenu za literatúru v nedeľu v Štokholme prebral nórsky spisovateľ a dramatik Jon Fosse. Tento 64-ročný autor je vo svojej krajine považovaný za najväčšieho dramatika od čias Henrika Ibsena. Švédsku akadémiu upútal svojimi inovatívnymi hrami a prózou. Spisovateľ debutoval v roku 1983 a dodnes mu vyšlo viac ako 40 kníh. Zaujímavosťou je, že píše v menšinovom severskom jazyku nynorsk.
Jeho najväčším prozaickým dielom - podľa Švédskej akadémie - je Septológia, monumentálny román dokončený v roku 2021. Je koncipovaný ako vnútorný monológ maliara Asleho, ktorý sa odohráva v rozmedzí siedmich dní. Je to elégia o smrti Asleho ženy.
Cenu prvýkrát udelili v roku 1901
Súčasťou Nobelovej ceny je odmena 11 miliónov švédskych korún (920-tisíc eur). Ceny sa vždy odovzdávajú na výročie úmrtia zakladateľa tejto ceny, Alfreda Nobela - 10. decembra. Nobelova cena vznikla na základe poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka. V nej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí.
Jeho rodina bola proti, takže po prvý raz bola Nobelova cena udelená až päť rokov po jeho smrti, teda v roku 1901. Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme. Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách, a to za fyziku, chémiu, medicínu alebo fyziológiu, literatúru a mier.
Tohtoročnou laureátkou Nobelovej ceny za mier je iránska ľudskorpávna aktivistka Narges Mohammadíová, ktorá je momentálne vo väzení. Nobelovu cenu v jej mene v nórskej metropole Oslo prevzali jej deti žijúce vo francúzskom exile.
Ďalšie dôležité správy
