Švajčiarski občania budú pravdepodobne v budúcom referende hlasovať o tom, či zakotviť dostupnosť hotovosti v ústave. Má sa tak stať v nadväznosti na iniciatívu preventívnej ochrany pred digitálnymi peniazmi, píše agentúra Bloomberg.

Aktivisti hlasovania, skupina s názvom Švajčiarske hnutie za slobodu, tento týždeň oznámili, že na podporu takéhoto plebiscitu vyzbierali 157 422 podpisov. Ak úradníci potvrdia, že celkový počet skutočne presiahol 100-tisíc, pravidlá švajčiarskej priamej demokracie stanovujú, že sa musí uskutočniť referendum.

Ani vláda, ani centrálna banka nevyjadrili zámer v blízkej dobe zrušiť hotovosť. Iniciatíva aj tak zdôrazňuje, aká emotívna je vo Švajčiarsku otázka fyzických peňazí. Každý obyvateľ vlastní ekvivalent 11 824 dolárov v hotovosti, čo je najviac v skupine všetkých ekonomík, o ktorých Banka pre medzinárodné zúčtovanie zhromažďuje údaje.

Referendum, ak sa nakoniec uskutoční, bude predstavovať ojedinelý prípad, keď preferencie držania hotovosti otestujú voliči pri volebných urnách. Môže to vzbudiť záujem predstaviteľov centrálnych bánk eurozóny, ktorí v súčasnosti zvažujú, či v regióne vypracovať plán digitálnych peňazí. „Musíme zmeniť ústavu, aby sme si mohli ponechať hotovosť ako slobodu pre ďalšiu generáciu,“ povedal v rozhovore Richard Koller, prezident Švajčiarskeho hnutia za slobodu. Bolo to na margo „sklonu k digitálnym menám“, ktorý vlády vrátane Švajčiarska uprednostňujú.

Uchovávateľ hodnoty

Väčšina hotovosti – 51 miliárd švajčiarskych frankov (55,3 miliardy dolárov) – je držaná vo forme najväčšej bankovky v hodnote tisíc frankov. To naznačuje, že fyzické peniaze sa používajú skôr ako uchovávateľ hodnoty než na platby. Naopak, najbežnejšou bankovkou v eurozóne je podľa údajov z roku 2021 50-eurová bankovka.

Hotovosť vo Švajčiarsku sa stále používa na väčšinu transakcií, no takýchto platieb ubúda. Na konci minulého roka bolo podľa štúdie Swiss Payment Monitor 29 percent transakcií vyrovnaných fyzickými peniazmi, čo je pokles oproti 48 percentám v roku 2019. Na porovnanie, v digitálne zdatnom Švédsku iba osem percent spotrebiteľov podľa Riksbank uskutočnilo posledný nákup v hotovosti.

Zatiaľ čo SNB skúma digitálnu menu na použitie medzi finančnými inštitúciami, úradníci opakovane odmietli „digitálny frank“ na zúčtovanie každodenných platieb. Varovali, že prechod na bezhotovostné platby na celom svete prináša riziká. SNB považuje dodávku a distribúciu fyzických peňazí za jednu zo svojich kľúčových úloh, uviedol viceprezident Martin Schlegel.

Ak bude overených 100-tisíc podpisov, vláda a parlament by sa k navrhovanej zmene mohli vyjadriť. Referendum by sa potom konalo o dva až tri roky.

Ďalšie dôležité správy

Boris Kollár
Neprehliadnite

Sme rodina chce mať právo na hotovosť v ústave. Aj Matovič ju preferuje, Brusel môže zakročiť