Ľudia žijúci v izolovaných domorodých komunitách sú rovnako šťastní ako obyvatelia bohatých rozvinutých krajín, aj keď majú „veľmi málo peňazí“. Vyplynulo to z výsledkov prieskumu Inštitútu pre environmentálnu vedu a technológiu na Autonómnej univerzite v Barcelone (ICTA-UAB), ktorý by mohol vyvrátiť presvedčenie, že „šťastie sa dá kúpiť iba peniazmi“.
Štúdie sa podľa Guardianu zúčastnilo 2 966 ľudí z 19 pôvodných a miestnych komunít z celého sveta. V prieskume životnej spokojnosti dosahovali skóre 6,8 bodu z desiatich, aj keď má väčšina z nich odhadované ročné príjmy pod úrovňou tisíc dolárov na osobu. Ich hodnotenie nemá ďaleko od priemeru (6,7 boda), ktorý vo svojej správe o spokojnosti obyvateľstva uvádza Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
Hlavný autor štúdie ICTA-UAB Eric Galbraith dúfa, že výsledky pomôžu vedcom lepšie pochopiť, čo robí život v týchto rôznorodých komunitách uspokojivým, a následne zlepšiť životy ostatných. Závery štúdie sú dobrou správou pre udržateľnosť a ľudské šťastie, pretože poskytujú silné dôkazy o tom, že pre dosiahnutie vysokých úrovní subjektívneho blahobytu nie je potrebný zdrojovo náročný ekonomický rast.
„Silný súvis medzi príjmom a životnou spokojnosťou nie je univerzálny a dokazuje, že bohatstvo – ako ho generujú industrializované hospodárstva – nie je v zásade potrebné, aby mali ľudia šťastný život,“ povedala vedúca autorka štúdie ICTA-UAB Victoria Reyesová-Garciová.