Recept na zbohatnutie pre rozvojové krajiny sa za viac ako pol storočie príliš nezmenil: Farmárom vytvorte pracovné miesta vo výrobe a potom to, čo vyprodukujú, predávajte zvyšku sveta. Od Hongkongu cez Singapur po Južnú Kóreu, Taiwan a Čínu, týmto spôsobom sa darilo naštartovať ekonomický rast. Pomohol stámiliónom ľudí zbaviť sa chudoby, vytvoril pracovné miesta, zvýšila sa životná úroveň.
The New York Times informuje, že ázijské tigre a Čína uspeli pomocou obrovského množstva lacnej pracovnej sily v kombinácii s prístupom k medzinárodnému know-how a financovaniu. Vlády postavili cesty a školy, ponúkli obchodné pravidlá a stimuly, vytvorili schopné administratívne inštitúcie, živili začínajúce priemyselné odvetvia.
Technológia však napreduje, dodávateľské reťazce sa menia a politické napätie pretvára tradičné vzorce. S tým narastajú pochybnosti o tom, či industrializácia ešte dokáže zabezpečiť zázračný rast ako kedysi. Pre rozvojové krajiny, v ktorých žije 85 percent svetovej populácie – 6,8 miliardy ľudí – sú dôsledky hlboké.
Dnes tvorí výroba menší podiel na svetovej produkcii, Čína už z toho vykrýva viac ako tretinu. Zároveň čoraz viac rozvíjajúcich sa krajín predáva lacný tovar do zahraničia, čím sa zvyšuje konkurencia. Nie je možné vytlačiť toľko ziskov: Nie každý môže byť čistým exportérom alebo ponúkať najnižšie mzdy či menšie režijné náklady.
„Nemôžete vytvoriť dostatok pracovných miest pre veľkú väčšinu pracovníkov, ktorí nie sú veľmi vzdelaní,“ povedal profesor politickej ekonómie z Harvardovej univerzity Dani Rodrik. Ako príklad použil Bangladéš, ktorý generálny riaditeľ Svetovej banky David Malpass označil vlani za „jeden z najväčších svetových rozvojových príbehov“. Krajina postavila svoj úspech na premene roľníkov na textilných robotníkov. Minulý rok však konglomerát Mohammadi Group nahradil tritisíc zamestnancov automatizovanými strojmi na vytváranie zložitých vzorov tkania. Dôvodom bolo, že pracovníci nemali potrebné školenie.
Medzinárodný menový fond varoval pred škodlivou kombináciou nižšieho rastu a vyššieho dlhu. Globalizácia, ktorá podnietila spoločnosti nakupovať a predávať na akomkoľvek mieste po celej planéte, sa takisto mení. Rastúce politické napätie, najmä medzi Čínou a Spojenými štátmi, ovplyvňuje, kde podniky a vlády investujú či obchodujú. D. Rodrik povedal, že „model industrializácie, na ktorý sa spoliehala prakticky každá krajina, ktorá zbohatla, už nie je schopný generovať rýchly a trvalý ekonomický rast.“
Ďalšie dôležité správy
