Rumunská ekonomika vzrástla v období od júla do septembra o 1,1 percenta. To zaostáva za odhadom agentúry Bloommberg 1,6 percenta, pričom horší výsledok prišiel napriek zvýšeným vládnym výdavkom na infraštruktúru a sociálne dávky.
Medzikvartálny rast HDP zostal nezmenený, čo znamená, že rumunská ekonomika sa len tesne vyhla recesii. V Poľsku pravdepodobne došlo k spomaleniu rastu v porovnaní so silnejším druhým štvrťrokom.
„Rumunsko v posledných rokoch zaznamenalo silnejší rast ako jeho regionálni partneri, pričom jeho ekonomický výkon bol menej zasiahnutý šokmi spôsobenými pandémiou a inváziou Ruska na Ukrajinu,“ povedal ekonóm Goldman Sachs so sídlom v Londýne Kevin Daly ešte pred zverejnením údajov. „Ročný rast dosiahne 1,3 percenta tento rok – hoci očakávame vyšší rast v druhej polovici roka vďaka silnému impulzu z uvoľnenej fiškálnej politiky Rumunska.“
Nemeckú ekonomiku zrejme čaká ďalší stratený rok. Vláda dúfa aspoň v stagnáciu
Rumunsko v raste brzdilo viacero faktorov vrátane výrazného sucha v lete a nižšieho dopytu po exporte, najmä automobilového. Vzhľadom na jednu z najvyšších inflácií v EÚ ponechala centrálna banka úrokové sadzby stabilné na úrovni 6,5 percenta.
Maďarská ekonomika neočakávane padla do recesie, keď domáca spotreba nedokázala kompenzovať výrazný pokles priemyselnej výroby. Pokles o 0,7 percenta v treťom štvrťroku nasledoval po predchádzajúcom poklese o 0,2 percenta v druhom štvrťroku, čím sa Maďarsko opäť ocitlo v recesii prvýkrát od začiatku minulého roka.
Česká ekonomika zaznamenala v treťom štvrťroku menší rast, než sa očakávalo, keď sa síce domácnosti začali zotavovať, ale exporty zostali slabé. Poľsko podľa odhadu Bloombergu spomalilo rast na 2,9 percenta v období júl až september v porovnaní s 3,2 percentami v druhom štvrťroku.