Európska komisia v stredu predložila výročnú správu o pokroku v prístupových procesoch kandidátskych krajín. Oznámila, že nebude môcť odporučiť začatie prístupových rokovaní s Gruzínskom, pokiaľ krajina nezmení svoje smerovanie.
Tohtoročná správa neobsahuje žiadne významné informácie alebo odporúčania.
Situácia v Gruzínsku
Prístupový proces Gruzínska sa podľa Európskej komisie fakticky zastavil z viacerých dôvodov. Okrem krokov gruzínskej vlády citovala prijatie legislatívy, ktorá požaduje od organizácií získavajúcich viac než 20 percent svojho financovania zo zahraničia zaregistrovať ako „organizácia sledujúca záujmy cudzej mocnosti“. Eurokomisia spomenula aj „silne protieurópske naratívy“ niektorých gruzínskych predstaviteľov.
Poukázala tiež na správy medzinárodných pozorovateľov o zastrašovaní voličov a procedurálnych nezrovnalostiach v sobotňajších parlamentných voľbách v Gruzínsku, v ktorých zvíťazila prorusky orientovaná vládnuca strana Gruzínsky sen a ktoré opozícia aj prezidentka považujú za zmanipulované.
Európska komisia tvrdí, že Gruzínsko potrebuje reformu volebného systému. Za prvoradý je teraz podľa nej „konštruktívny a inkluzívny dialóg naprieč politickým spektrom“. V správe sa píše, že EÚ „zostáva zaviazaná ďalej prehĺbiť partnerstvo,“ no zároveň varuje, že „pokiaľ Gruzínsko nezmení súčasné smerovanie, Komisia nebude môcť zvážiť odporúčanie začať s ním prístupové rokovania“.
Ukrajina a Moldavsko
Komisia taktiež poukázala na pokrok na Ukrajine a v Moldavsku, s ktorými EÚ otvorila prístupové rokovania ešte koncom júna. „Napriek pokroku v zásadných reformách je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie,“ uvádza správa v súvislosti s procesom na Ukrajine. V Moldavsku je podľa nej potrebné vyvinúť ďalšie úsilie potrebné na zbavenie oligarchov od politickej moci.
Európska komisia dodala, že „očakáva začatie rokovaní o klastroch, počínajúc základnými otázkami, čo najskôr v roku 2025“ pre Ukrajinu aj Moldavsko, ak budú splnené podmienky.
Ďalšie dôležité správy
