Vyplýva to zo štúdie Health Policy Institute (HPI). Jej autor, analytik Karol Morvay, podotýka, že takýto scenár hrozí, ak by sa realizovali všetky tieto opatrenia naraz a v plnej miere, čo však nepredpokladá.
Morvay prepočítal, že záverečná časť tretej etapy zvyšovania platov lekárov si v nadchádzajúcom roku vyžiada 37 mil. eur, požiadavky sestier vyčíslili zase na 85 mil. eur. Dopady zvyšovania minimálnej mzdy a s tým súvisiace zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by na jednej starne podľa analytika znížilo náklady na prácu v sektore zdravotníctva o 6,8 mil. eur, na druhej strane by však táto reforma znamenala pre zdravotné poisťovne výpadok 150 mil. eur. O kompenzácii odvodovej odpočítateľnej položky sa aktuálne rokuje.
"Ak všetky tie dopady, ktoré sú zhruba na úrovni 272 mil. eur, zrátame, ak by štát chcel tento výpadok plne kompenzovať, sadzba štátu za svojich poistencov by mala dosiahnuť až 4,5 percenta z priemernej mzdy," skonštatoval analytik HPI Peter Pažitný.
Naproti tomu inštitút prepočítal, že návrh budúcoročného rozpočtu počíta s menšou platbou, podľa analytikov dokonca pod 4 %, ktoré stanovuje zákon. Ak by štát dopady nekompenzoval, podľa HPI je vysoko pravdepodobné, že by sa celý objem dopadov premietol do dlhov zdravotníckych zariadení, čím by sa takmer zdvojnásobil ich súčasný dlh.
"Ak by sa v dôsledku realizovaných platových požiadaviek dramaticky zvýšil dlh zdravotníckych zariadení, zrejme by to malo rozdielny dopad. Pravdepodobne tie zariadenia, ktoré zriaďuje štát, by boli aj nejakým spôsobom štátom sanované, ale vážne by sa to dotklo tých menších nemocníc, ktoré nie sú v zriaďovateľskej kompetencii štátu. Tam ten dramatický nárast dlhu by mohol znamenať aj zmenšenie objemu zdravotnej starostlivosti likvidáciu týchto zariadení a podobne," dodal K. Morvay.
