Holandská firma Kipster produkujúca vajíčka znižuje emisie tým, že svoje sliepky namiesto čerstvým zrnom kŕmi zvyškami ľudskej potravy, píše agentúra Bloomberg.
Ešte do roku 2009 generovala firma Ruuda Zandersa ročne viac ako 40 miliónov dolárov. Kombinácia nadmerného zadlžovania, úverovej krízy a prepuknutia vtáčej chrípky však Zandersa stála farmu aj domov. „Ktorúkoľvek z týchto situácií by sme prežili, no nie všetky tri naraz,“ vysvetlil.
Ako sa znova snažil postaviť na nohy, musel sa poobzerať po udržateľnejšom spôsobe produkcie vajec. Po niečom, z čoho by ťažili ľudia, sliepky, ako aj životné prostredie. Jedného dňa narazil na výskum, ktorý propagoval odklon od kŕmenia zvierat kukuricou či iným zrnom, ktoré by inak skonzumovali ľudia. Takmer tretina všetkej svetovej úrody obilia sa využíva ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
Zandersova spoločnosť Kipster začala v roku 2017 zbierať vajíčka, ktoré nakládli sliepky kŕmené zvyškami ľudskej potravy. Išlo najmä o chlieb po dátume spotreby, nepredané krekry či pre Holandsko typické karamelové sušienky stroopwafels.
Firme trvalo roky, kým prišla na to, ako zo zvyškov ľudskej potravy vyrobiť krmivo pre sliepky, keďže nájsť tú správnu kombináciu poskytujúcu sliepkam potrebnú výživu sa ukázalo byť náročné.
Uhlíková stopa z kŕmnej zmesi, ktorú Kipster využíva, je o viac ako polovicu nižšia než pri tradičnom krmive, no stojí o niečo viac. Vajíčka produkované Zandersovou firmou nie sú považované za organické, keďže ani zvyšky potravy nie sú. Predávajú sa oproti nim však iba o 10 percent lacnejšie.
Nevýhodou novej metódy kŕmenia ja, že na svete nie je k dispozícii dostatočné množstvo zvyškov, aby nimi šlo nachovať všetky hospodárske zvieratá. K dosiahnutiu ďalšieho významného zníženia emisií uhlíka teda bude potrebné, aby ľudia prijímali viac bielkovín z rastlinnej potravy než z tej živočíšnej. „Možno to znie zvláštne, keď to povie chovateľ hydiny, no musíme jesť menej vajec,“ uzavrel Zanders.
Ďalšie dôležité správy
