Zdá sa, že Srbsko sa začína dištancovať od Ruska. Táto balkánska krajina sa k sankciám, ktoré Západ uvalil na Rusko pre jeho agresívnu vojnu na Ukrajine, zatiaľ nepridala, no najnovšie kroky Belehradu naznačujú, že Srbsko by si v rusko-ukrajinskom konflikte čoskoro mohlo „vybrať stranu“, píše v eseji pre web Diplomatic Courier srbský korešpondent Nikola Mikovič.
Agresiu odsúdili
Od začiatku ruskej agresie na Ukrajine sa Srbsko ohľadom tejto vojny, ktorá už vniesla do svetového poriadku mnoho zmien, usiluje vystupovať neutrálne. Krajina na juhovýchode Európy ruskú agresiu odsúdila, i keď sankcie na Moskvu uvaliť odmietla. Inými slovami, Belehrad sa snaží balansovať medzi svojimi ambíciami stať sa členským štátom Európskej únie a svojou politickou a energetickou naviazanosťou na Kremeľ.
Rusko je v izolácii
V súčasnosti, keď sa Rusko ocitlo v izolácii, a jeho pozície na medzinárodnom poli sa výrazne oslabili, je pravdepodobné, že Srbsko postoj k svojmu oficiálnemu strategickému partnerovi bude musieť korigovať. V politickej rovine môže Belehrad stále počítať s podporou Ruska v otázke Kosova – územia, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktorú uznala väčšina západných štátov -, i keď štyri členské štáty EÚ (Grécko, Cyprus, Španielsko a Slovensko) tak neurobili.
Podľa srbského prezidenta Alexandara Vučiča sa však pre Belehrad všetko obrátilo k horšiemu, keď ruský prezident Vladimir Putin použil kosovský precedens, aby zdôvodnil uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Ruskom.
Kosovský precedens
Alexandara Vučiča sa však pre Belehrad všetko obrátilo k horšiemu, keď ruský prezident Vladimir Putin použil kosovský precedens, aby zdôvodnil uznanie Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Ruskom.
Počas stretnutia s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, ktoré sa konalo 26. apríla, Putin povedal, že v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym, jeho obyvatelia „sa správali prakticky rovnako, ako ľudia žijúci v Kosove – rozhodli sa pre nezávislosť“. Keď prišla reč na Kosovo a jeho jednostranné vyhlásenie nezávislosti od Srbska, šéf Kremľa zdôraznil, že „republiky“ v Donbase majú rovnaké právo a môžu vyhlásiť vlastnú nezávislosť aj bez povolenia vlády v Kyjeve, pretože už „bol vytvorený precedens“.
Nôž do chrbta
V reakcii na Putinove vyhlásenia viacero provládnych bulvárnych denníkov v Srbsku podrobilo Putina ostrej kritike a tvrdilo, že „Srbsku bodol nôž do chrbta“. Svoju rétoriku ohľadom Putina zmenil dokonca aj prezident Vučič. „Teraz máme problém, pretože Západ bude vyzývať Srbsko, aby rýchlo pristúpilo k uznaniu Kosova, aby mohol povedať Putinovi, že Donbas a Kosovo nie jedno a to isté,“ vyhlásil Vučič.
Preto neprekvapuje, keď nemecký kancelár Olaf Scholz otvorene povedal, že uznanie Kosova – niečo, čo Nemecko už dávno urobilo – bude súčasťou budúcej dohody medzi Belehradom a Prištinou.
V strednodobom horizonte bude Západ pravdepodobne vyvíjať na Srbsko tlak, aby uznalo Kosovo a aby tiež pristúpilo k protiruským sankciám. Balkánsky štát, ktorý je zo všetkých strán obklopený členskými štátmi nato a EÚ totiž veľký priestor na politické manévrovanie nemá.
Zbrane na Ukrajinu
Srbskí predstavitelia, ktorí sú si nezávideniahodnej pozície svojej krajiny dobre vedomí, už de facto naznačili, že v geopolitickej bitke novej studenej vojny budú stáť proti Rusku. Aj keď Srbsko v roku 2007 vyhlásilo vojenskú neutralitu, chorvátske médiá priniesli správy, že Srbsko poskytlo svoje železnice na prepravu nebojových prostriedkov na Ukrajinu.
Vlak s pomocou pre Ukrajinu vošiel na chorvátske územie 23. apríla z Maďarska a potom pokračoval cez Srbsko do Rumunska. Takýto nijaké znepokojenie v Moskve nevyvolal, aj keď podľa niektorých správ Srbsko dodalo Ukrajine aj zbrane.
Azerbajdžan chce kupovať
Okrem poskytovania otvorenej podpory Ukrajine Západ od Srbska očakáva, že zníži svoju energetickú závislosť na Moskve. Ruský plynárenský gigant Gazprom a jeho dcérska spoločnosť Gazpromneft vlastnia viac ako 56 percent spoločnosti Ropný priemysel Srbska (NIS), a z toho zodpovedných v Belehrade poriadne rozbolela hlava. Aj keď Vučič vyhlásil, že Belehrad NIS neznárodní, srbské úrady pravdepodobne už hľadajú spôsoby, ako obmedziť vplyv Ruska v energetickom sektore.
V poslednom čase sa objavili správy, že o kúpu kontrolného balíka v NIS má záujem Azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť (SOCAR), ktorá už kontaktovala Gazprom, ako aj so srbskou vládou. Takáto možnosť nie nie je vylúčená, pretože Srbsko už so susedným Bulharskom buduje plynový interkonektor, ktorý obe krajiny spojí s azerbajdžanskými dodávateľmi plynu.
Interkonektor, ktorý by mal byť dokončený v októbri 2023, umožní Srbsku a ostatným krajinám v tomto regióne prístup rozličným zdrojom plynu prostredníctvom južného plynového koridoru, ako aj k LNG terminálu pri gréckom meste Alexandrupoli.
Politický osud Európy
Problémom však zostáva, že je ešte stále veľmi neisté, či azerbajdžanský plyn úplne nahradí dovoz tejto komodity z Ruska, a to najmä v krátkodobom horizonte. Predpokladá sa, že v roku 2023 dodá Azerbajdžan do Európy 11 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo nijako nemôže uspokojiť európske potreby.
Európska únia totiž v súčasnosti dováža z Ruska 169 miliárd kubických metrov plynu.
Pokiaľ ide o Srbsko, to vzhľadom na svoju zemepisnú polohu nepochybne čaká energetický a politický osud Európy bez ohľadu na to, aký bude.
Ďalšie dôležité správy
