Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň v Belehrade zopakoval, že Srbsko, kandidátska krajina EÚ, musí pristúpiť k sankčnému režimu, ktorý blok uvalil na Rusko pre jeho vojnu na Ukrajine, píše srbský novinár Aleks Eror.
Už len dve európske krajiny voči Kremľu nezaviedli sankcie – Bielorusko a Srbsko. Srbský prezident Aleksandar Vučić, ktorého krajina nedávno podpísala s Gazpromom zmluvu na tri roky, však odbil kancelárove požiadavky a trvá na tom, že voči Moskve kroky nepodnikne, dodáva Eror.
Patová situácia
Patová situácia, v ktorej sa Brusel a Belehrad ocitli, viedla k výzve na ukončenie dlhodobo stagnujúceho prístupového procesu Srbska. Ak by k tomu došlo, podľa Erora by si Srbsko zaslúžilo len málo súcitu, pretože morálny argument pre sankcie je nesporný. Sporné však podľa neho je to, akú veľkú škodu by srbské sankcie vojnovej mašinérii ruského prezidenta Vladimira Putina spôsobili a čo presne by EÚ pretlačením tejto otázky získala.
Vplyv sankcií
EÚ nepotrebuje, aby Srbsko uvalilo sankcie, myslí si Eror, keďže Srbsko má pre ruské hospodárstvo len zanedbateľný význam. Ukončenie nákupov by bolo viac-menej symbolickým gestom, ktoré by viac uškodilo Belehradu než Moskve.
V roku 2020 predstavovali celkové príjmy Ruska z vývozu 330 miliárd dolárov. Krajina do Srbska vyváža najmä ropný plyn, na ktorom Rusko v roku 2020 zarobilo 343 miliónov dolárov – to je 0,1 percento jeho celkových príjmov, približuje Eror.
Dodáva, že stanovisko vlády je možno nemorálne, no je logické. Srbsko je takmer úplne energeticky závislé od Ruska a aj keď sa jeho hospodárstvo orientuje smerom k EÚ, jeho fungovanie sa spolieha na ruské fosílne palivá.
Členstvo v EÚ
Eror na druhej strane konštatuje, že Brusel by nemal pasívne prijať nečinnosť Belehradu.
EÚ je primárnym zdrojom srbskej rozvojovej pomoci, no dostane sa jej len málo vďaky. Podľa Erora by bolo ospravedlniteľné, keby EÚ znížilo hospodársku podporu, ktorú ponúka. EÚ by takisto konečne mohla zrušiť nekonečný prístupový proces Srbska. Keďže verejná mienka voči bloku je už tak ľahostajná, že krajina tým o veľa nepríde. Niektorí Srbi by dokonca rešpektovali úprimnosť takéhoto rozhodnutia, dodáva Eror.
Srbskí voliči nemajú na očiach klapky, čiže sú si veľmi zreteľne vedomí vyčerpania, ktoré v bloku v otázke rozširovania panuje. Iba zopár ich verí, že v EÚ existuje úprimná túžba po členstve Srbska v tomto zoskupení krajín. Podľa Erora je evidentné aj to, že Srbsko má ďaleko od toho, aby bolo pripravené stať sa členom EÚ, keďže jeho demokracia je stále narušená, hospodárstvo slabé a v krajine panuje rozsiahla korupcia. A možno krajina pripravená nebude nikdy, uzavrel Eror.
Ďalšie dôležité správy
