„Celková prevádzka tejto orbitálnej stanice je jednoducho príliš nákladná,“ uviedol J.-D. Wörner pre agentúru DPA v Paríži. Pondelkový návrh rozpočtu z dielne Bieleho domu plánuje do roku 2015 zastaviť finančnú podporu ISS, pričom Washington nevylučuje odovzdanie stanice súkromným operátorom.
Fiškálny plán na rok 2019, ktorý obsahuje desaťročný program výdavkov, nie je oficiálnou legislatívou, a konečné rozpočtové opatrenia Kongresu sa iba zriedka riadia prezidentskými návrhmi.
ISS, ktorá osciluje v približne 400-kilometrovej výške nad Zemou, je v súčasnosti podporovaná spoločným projektom zahŕňajúcim americké, ruské, japonské a európske vesmírne agentúry.
Prvá časť stanice bola dosadená na orbitu v roku 1998, pričom budovanie ISS pokračovalo až do ukončenia amerického vesmírneho raketoplánového programu Space Shuttle v roku 2011.
J.-D. Wörner poznamenal, že partneri sa zaviazali financovať ISS len do roku 2024 a návrh Bieleho domu indikuje jej ďalšie používanie. Washington dlhodobo zdôrazňuje, že si praje, aby sa ISS stala komerčnejšou, čo by podľa J.-D. Wörnera zaručilo, že stanica bude po roku 2024 subvencovaná z verejných zdrojov.
„Európska strana sa o to pokúsi tiež,“ povedal, poukazujúc na stupeň Bartolomeo, ktorý má v rámci modulu ESA Colombus vykonávať na ISS experimenty komerčnejšieho charakteru.
Od 90. rokov investovala NASA do programu ISS takmer 100 miliárd dolárov. V rozpočtovom roku 2019 bude môcť NASA počítať s 19,6 miliardami dolárov, čo je o približne pol miliardy viac než v predchádzajúcom roku.
