Dane z alkoholu a cigariet by mali smerovať do zdravotníctva. Taká by mala byť úloha spotrebných daní – potláčanie negatívnych javov v spoločnosti. Pri dani z pohonných hmôt, by financie mali smerovať na zníženie CO2, daň z hazardu na posilnenie polície či psychiatrických ambulancií. Taká je teória, prax hovorí o inom.
Výnosy na iné účely
Na Slovensku sa výnosy z takzvaných „sin taxes“ používajú na iné účely. „Tieto dane sa zároveň nemenia podľa zmeny spoločenskej nebezpečnosti zdaňovanej činnosti, ale podľa toho, koľko štát potrebuje do rozpočtu,“ hovorí analýza Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), ktorú tento think tank prezentuje vo svojom poslednom podcaste „Na vŕšku.“
„Ak sa pozrieme na spôsob, akým sa stanovujú tieto dane a na základe čoho sa počítajú náklady externalít, tak zistíme, že je to vlastne len taká zásterka,“ hovorí hlavný analytik INESS pre verejné financie a sociálnu oblasť Radovan Ďurana. „Práve spotrebné dane sa často stanovujú aj podľa toho, ako vedia jednotliví producenti spolupracovať s vládami, niektorí sú s vládami kamaráti - niektorí menší, niektorí väčší,“ dodal.
Alkohol podľa INESS najlepšie ukazuje ignoranciu efektu spoločenských nákladov. Za posledných sedem rokov sa objem vybranej dane z alkoholu zvýšil len o päť miliónov eur. V roku 2015 sa vybralo 266 mil. eur, prognóza hovorí o 271 mil. eur v roku 2022. Podľa INESS to nemá prakticky žiaden efekt.
„Na Slovensku máme veľkú skupinu lobistov priamo v parlamente, vždy sa tam nájde niekto, kto má nejakú vinicu, takže napríklad víno je považované za produkt, ktorý má len samé pozitíva,“ konštatuje Ďurana.
Daň z tabaku
Daň z tabaku naopak neustále narastá. Kým s v roku 2015 vybralo 650 miliónov eur, tento rok by to malo byť až 900 miliónov eur. „To znamená nárast o 250 mil. eur, teda v podstate o celú daň z alkoholu,“ uvádza Ďurana. Takmer rovnakú logiku používa štát na produkty s rozdielnou škodlivosťou.
„Gram tabaku na zahrievanie je zdaňovaný o nejakú štvrtinku nižšie ako gram v cigarete, zdravotné dopady sú pritom podstatne nižšie, a to z prostého dôvodu, že tu nie je decht a množstvo škodlivín ako v cigaretovom dyme,“ hovorí Ďurana.
Štúdie o dopade hazardu na rodiny, samovraždy, náklady na liečbu závislých neexistujú. „To ma výrazne zarazilo, pretože hazard zdaňujeme už teraz. Časť z toho výnosu ide obciam, ktoré majú pre herne zvýšené náklady, napríklad na mestskú políciu, ale väčšia časť ide, samozrejme, do štátneho rozpočtu,“ uviedol Ďurana.
Najvýnosnejšia je daň z paliva
„Z hazardu štát na daniach ročne vyberie 260 miliónov eur, čiže z pohľadu akademického ekonóma je spoločenská nákladnosť hazardu rovnaká ako spoločenská nákladnosť alkoholu,“ konštatuje. Tí, ktorí podávajú športku, odvedú štátu ročne 40 až 50 miliónov eur.
Daň z paliva je pre štát najvýnosnejšia. Jej výška dosahuje až 1,3 miliardy eur. No podľa INESS smeruje na opravy ciest iba tretina.
Jedinou výhodou týchto daní je odrádzanie od spotreby tovarov. „To je asi jediný efekt, ktorý spotrebná daň skutočne má, že ak je raz ten produkt alebo služba drahšia, tak to má efekt na výslednú spotrebu,“ doplnil Ďurana.
Ďalšie dôležité správy
