Kardinálnou otázkou súvisiacou s prípadnou vojnou o Taiwan medzi Spojenými štátmi a Čínou je, či by sa takýto konflikt zaobísť bez použitia jadrových zbraní, píšu Financial Times.
Keď však americký prezident Joe Biden v máji opäť vyhlásil, že Amerika bude v prípade čínskeho útoku ostrov brániť, nikto si nepoložil otázku, či to znamená, že je ochotný riskovať jadrovú prestrelku s Pekingom.
Už pravdepodobná
Ak je čoraz rozšírenejší názor washingtonskej zahraničnopolitickej elity správny – že takáto konfrontácia už nie je len možná, ale pravdepodobná –, tak o takomto riziku treba hovoriť čo najhlasnejšie.
Od prvého použitia atómových zbraní pred takmer ôsmimi desaťročiami ani jedna zo svetových mocností svoj jadrový potenciál nikdy nevyužila.
Počas studenej vojny viedli Spojené štáty a Sovietsky zväz viaceré priame i nepriame zástupné vojny, ale vyhli sa aj priamemu konvenčnému konfliktu, ktorý by sa mohol vymknúť spod kontroly.
Jadrový dáždnik
Nepriepustnosť amerického jadrového dáždnika a prísľuby „rozšíreného odstrašovania“ spojenci, ktorí nevlastnia jadrové zbrane, pravidelne spochybňujú, čo je jeden z dôvodov, prečo NATO na februárovú ruskú inváziu na Ukrajinu reaguje tak obozretne.
Po skončení studenej vojny mnohí v USA uverili, že éra kubánskej raketovej krízy a ochrany typu „skrčiť sa a prikryť“ sa skončila, čo potvrdilo aj zrušenie Velenia strategického letectva v roku 1992. Jadrové zbrane, samozrejme, nikdy nezmizli a SAC sa nakoniec premenilo na americké strategické velenie.
Obavy, že koniec civilizácie by mohol nastať v tieni hríbovitých mrakov jadrových výbuchov však rýchlo opadli, keď sa USA preorientovali, a začali sa angažovať v novej generácii vojen.
Tých na Blízkom východe a proti globálnemu terorizmu. Americkí politici a verejnosť však už nemôžu ignorovať skutočnosť, že nastal nový jadrový vek. Rinčanie zbraňami zo strany Vladimíra Putina v prvých dňoch ukrajinskej vojny odhalilo, že autoritárskych agresorov vlastniacich jadrové zbrane nemožno zadržiavať.
Taiwan je čínsky
Keďže Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia, nemožno zaručiť, že prípadný konflikt by nevybočil z konvenčného rámca. Kontrola nad Taiwanom je totiž hlavným zahraničnopolitickým a strategickým záujmom vládnucej čínskej komunistickej strany od roku 1949, keď krajinu ovládol Mao Ce-tung.
Veľa by záležalo na tom, akým, spôsobom by takáto vojna vypukla, či to bola úmyselná, alebo náhodná, a do akej miery by sa Washington v obrane Taiwanu angažoval.
Do hry by však nepochybne vstúpili všetky staré otázky okolo kontroly eskalácie jadrového zbrojenia. Jedna vec sú vojnové hry, ale v reálnom svete, ak by len jedna americká raketa zasiahla čínske územie, otázka eskalácie by sa stala kritickou.
Takmer nevyhnutne by nasledovali odvetné útoky raketových vojsk čínskych ozbrojených síl namierené proti americkým cieľom, čím by sa rozkrútila eskalačná špirála.
Čína by neváhala
Číňania by pravdepodobne ani nečakali na potvrdenie, či prichádzajúce americké rakety nie sú náhodou konvenčné, ale zaútočili by na americké jadrové raketové silá, aby Spojeným štátom zabránili udrieť plnou silou. Akýkoľvek väčší konflikt by bol v skutočnosti prvou vojnou balistických rakiet medzi veľmocami.
Takáto eskalácia by vytvorila obrovský tlak na amerických lídrov, aby na čínske ciele udreli ešte tvrdšie, a riskovali tak totálnu konfrontáciu, ktorá by ich s každým prípadným neúspechom mohla priviesť až k rozhodnutiu použiť jadrové zbrane.
O tom, ako ďaleko sú USA v prípade vypuknutia vojny o Taiwan ochotné zájsť, je nevyhnutné otvorene diskutovať. Rovnako nevyhnutné je posúdiť aj riziká konania alebo nečinnosti. V súčasnosti je potrebné myslieť na nemysliteľné, inak by cena, ktorú zaplatíme mohla byť tragicky vysoká.
Ďalšie dôležité správy
