Spoločnosť WhatsApp sa po dialógu s orgánmi EÚ na ochranu spotrebiteľov a s Európskou komisiou zaviazala, že zmení svoje podmienky poskytovania služieb a bude voči svojim používateľom transparentnejšia.

Zmeny zahŕňajú najmä uľahčenie odmietania aktualizácií, s ktorými používatelia nesúhlasia, jasné vysvetlenie, ako to ovplyvní ich schopnosť používať WhatsApp a neposkytovanie osobných údajov používateľov spoločnostiam tretích strán, vrátane Facebooku, na reklamné účely.

Sieť pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa bude monitorovať vykonávanie týchto zmien a presadzovať ich dodržiavanie vrátane možnosti ukladania pokút. Tieto opatrenia prichádzajú v kontexte Aktu o digitálnych službách z minulého roka, ktorý zaväzuje sprostredkovateľov digitálnych služieb v EÚ k vyššej ochrane spotrebiteľa.

Europarlament plánuje novinky pre systém digitálnej identity

Európska digitálna identita (eID) sa má stať osobnou digitálnou peňaženkou pre občanov EÚ, ktorá bude poskytovať jednoduchý online prístup ku kľúčovým verejným službám v celej Únii. Cieľom navrhovanej aktualizácie rámca eID je do roku 2030 umožniť aspoň 80 percentám ľudí používať digitálnu identitu na prístup k verejným službám.

Nový elektronický preukaz totožnosti by občanom umožnil identifikovať sa a overovať sa online bez toho, aby sa spoliehali na komerčných poskytovateľov. Zároveň by im poskytol plnú kontrolu nad ich údajmi a umožnil im rozhodnúť sa, ktoré informácie budú zdieľať a s kým.

Poslanci EP navrhli zmeny a doplnenia na posilnenie opatrení na ochranu súkromia a kybernetickej bezpečnosti, ako aj na registráciu všetkých transakcií s cieľom zabezpečiť zodpovednosť. Ďalším krokom je začatie medziinštitucionálnych rokovaní, pričom formálne schválenie sa očakáva počas plenárneho zasadnutia v polovici marca tohto roka.

Úlohu znižovať spotrebu energií bude plniť verejný sektor

Švédske predsedníctvo Rady a poslanci Európskeho parlamentu sa dohodli na nových cieľoch úspor energie v oblasti primárnej aj konečnej spotreby energie v EÚ. Spoločným cieľom je znížiť spotrebu energie do roku 2030 aspoň o 11,7 percenta v porovnaní s prognózami referenčného scenára na rok 2020. Okrem toho sa stanovil ročný cieľ úspor energie členskými štátmi do roku 2030 v priemere o 1,5 percenta, pričom sa začne s úrovňou 1,3 percenta do konca roka 2025 a postupne sa zvýši na 1,9 percenta do roku 2030. Členské štáty by mali dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom opatrení na miestnej, regionálnej a národnej úrovni v rôznych sektoroch, ako sú verejná správa, budovy, podniky a dátové centrá.

Očakáva sa, že verejný sektor bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov, a to každoročným znížením konečnej spotreby energie o 1,9 percenta. V dohode sa tiež od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že aspoň tri percentá verejných budov sa ročne zmenia na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo nulovými emisiami. V dohode sa tiež stanovujú nové požiadavky na účinné systémy diaľkového vykurovania. Poslanci trvali na tom, aby sa systém vzťahoval najmä na verejný sektor.

Spravodajca Niels Fuglsang vyjadril spokojnosť s dohodou a uviedol, že členské štáty posúva k ambicióznejším cieľom v oblasti energetickej účinnosti. Zdôraznil tiež, že je dôležité znížiť závislosť od ruskej energie a zároveň dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Predbežnú dohodu teraz bude musieť schváliť Parlament aj Rada.

Správa o plastovom odpade ukazuje na naliehavosť riešenia tohto problému

Európska investičná banka (EIB) vydala novú správu s názvom „Znižovanie znečistenia plastmi - finančné opatrenia pre obehovejší hodnotový reťazec“ ("Cutting plastics pollution - Financial measures for a more circular value chain"). Správa skúma základné príčiny vzniku plastového odpadu a identifikuje potenciálne riešenia. Štúdia poukazuje na exponenciálny nárast výroby a spotreby plastov a na vplyv plastového odpadu na životné prostredie na pevnine a v mori.

Banka dochádza k záveru, že zavedenie plne obehového hospodárstva pre plasty je kľúčové, pričom sa odhaduje, že na dosiahnutie európskeho cieľa umiestniť 10 miliónov ton plastových recyklátov do konečných výrobkov do roku 2025 bude chýbať investícia vo výške 6,7 až 8,6 miliardy eur.

V správe sa odporúčajú politické opatrenia v kombinácii s finančnými nástrojmi, ako sú pôžičky na podporu výskumných, vývojových a inovačných činností a na riešenie problému znečistenia plastovým odpadom v Európskej únii aj mimo nej.

Viceprezident EIB Ambroise Fayolle upozorňuje na naliehavosť riešenia krízy znečistenia plastmi a vyzýva na významné investície a inovatívne politické opatrenia na dosiahnutie obehového hospodárstva v oblasti plastov.

EÚ novou dohodou stanovuje zlatý štandard pre zelené dlhopisy

Vyjednávači Európskej únie (EÚ) dosiahli prelomovú dohodu o vytvorení prvého svetového štandardu pre zelené dlhopisy. "Európsky štandard pre zelené dlhopisy" (EUGBS) pomôže investorom prijímať informované investičné rozhodnutia a povzbudí spoločnosti, aby investovali do udržateľnejších technológií a podnikov.

EUGBS je v súlade s legislatívou o taxonómii, ktorá definuje hospodárske činnosti považované za environmentálne udržateľné. Očakáva sa, že dohoda zlepší transparentnosť, štandardizuje overovacie práce a zníži greenwashing (stratégia, ktorú používajú firmy alebo organizácie, aby sa prezentovali ako environmentálne zodpovedné, hoci ich postupy nemusia byť skutočne šetrné k životnému prostrediu – pozn. TRENDU). EUGBS bude od spoločností vyžadovať, aby zverejňovali, ako sa použijú výnosy z dlhopisov a ako investície prispievajú k ich plánom prechodu. Od spoločností sa bude tiež vyžadovať, aby sa zapojili do všeobecnej ekologickej transformácie.

EUGBS tiež stanoví jasný postup podávania správ o použití výnosov z dlhopisov a štandardizuje overovaciu prácu externých kontrolórov, čo zvýši dôveru v proces kontroly. V nariadení sa stanovuje, že všetky skutočné alebo dokonca potenciálne konflikty záujmov sa riadne identifikujú, budú odstránené a transparentne komunikované.

Európsky trh s dlhopismi je s ročnými obchodmi v hodnote 100 biliónov eur najobľúbenejšou možnosťou získavania financií pre podniky a vlády na svete. Trh so zelenými dlhopismi sa od roku 2007 exponenciálne rozrástol, pričom EÚ v roku 2020 emitovala 51 percent svetových zelených dlhopisov.