Brazílska morská vedkyňa Leticia Carvalhoová bude prvou ženou, oceánografkou a osobou latinskoamerického pôvodu, ktorá sa postaví na čelo Medzinárodného úradu pre morské dno (ISA). Jej štvorročné funkčné obdobie sa začne 1. januára 2025. ISA je regulačným orgánom Organizácie spojených národov, ktorý dohliada na hlbokomorskú ťažbu a zodpovedá za využívanie a ochranu oblasti pokrývajúcej približne 54 percent svetových oceánov.
Carvalhoovej zvolenie prichádza v období intenzívnych debát o budúcnosti hlbokomorskej ťažby. Kontroverzná praktika zahŕňa používanie ťažkej techniky na ťažbu nerastov a kovov, akými sú kobalt, nikel, meď a mangán, z morského dna. Tieto minerály majú široké využitie a možno ich nájsť v batériách elektromobilov, veterných turbínach či solárnych paneloch.
Vedci varovali, že je ťažké predpovedať vplyv hlbokomorskej ťažby na životné prostredie. Podľa environmentálnych aktivistov ide o neudržateľnú praktiku, ktorá bude viesť k zničeniu ekosystémov a vyhynutiu druhov. Rada ISA, orgán zložený z 36 členských štátov, nedávno absolvovala na Jamajke sériu rokovaní, počas ktorých sa snažila vypracovať kódex ťažby na reguláciu využívania a ťažby polymetalických hrudiek a iných ložísk na morskom dne ešte pred začiatkom ťažobnej činnosti v medzinárodných vodách v roku 2025.
Tlak na dosiahnutie konsenzu o kódexe ťažby vznikol v roku 2021, keď tichomorský ostrovný štát Nauru informoval ISA o svojom zámere spustiť hlbokomorskú ťažbu. To viedlo k spusteniu kontroverzného ustanovenia v Dohovore OSN o morskom práve, ktoré umožňuje podávanie žiadostí o ťažbu aj bez toho, aby došlo k finalizácii kódexu. V júli 2023 sa zástupcovia členských štátov ISA dohodli, že reguláciu dokončia do júla 2025, hoci niektorí zástupcovia štátov a členovia občianskej spoločnosti vyjadrili pochybnosti o dodržaní tohto termínu.
Vyše 30 krajín vyzvalo na pozastavenie spustenia hlbokomorskej ťažby po tom, čo vedci objavili „temný kyslík“, ktorý produkujú polymetalické konkrécie nachádzajúce sa tisíce metrov pod hladinou Tichého oceánu. Výsledky štúdie vyvolali nové obavy v súvislosti s rizikami hlbokomorskej ťažby. Carvalhoová označila tento objav za „ohromujúci“ a zdôraznila, že environmentálne obavy by mali byť jednou z priorít ISA.